dobre rozoznať, či ide o mužskú alebo ženskú košeľu. Až spôsob zapínania a usporiadania dierok a gombíkov jednoznačne ukáže, či košeľu nosí chlap alebo žena.
Oddávna si vrchnú časť ľudia zakrývali košeľou. Za jej predchodcu sa považuje rubáš - plátený odev siahajúci po kolená. Košeľa patrí medzi také časti odevu, ktoré sa najčastejšie obmieňajú. V minulosti ich šili ženy zvyčajne samy. Ich strih bol väčšinou celkom jednoduchý. Šírka plátna tvorila šírku košele. Dĺžka bola taká, aby kryla prednú i zadnú časť trupu. Košeľa mala krátke aj dlhé rukávy. Tie mohli byť pri zápästí široké alebo sa stiahli tkaničkami. Postupne sa konce rukávov ukončovali zápästkami alebo manžetami. Šírka plátna určovala tiež šírku rukáva. Nebola to celkom ideálna šírka, pretože pre pohyb ruky bol takýto rukáv trochu úzky. Vynašli sa preto kliny, ktoré sa všili na tú časť rukáva, ktorý kryl pazuchu. Košeľa sa obliekala cez hlavu, preto bol tento otvor rozšírený rázporkom, nastrihnutým v strede prednej časti. Od takejto košele sa strihovo odlišovala nemecká, nazývaná tiež uhorská košeľa, ktorá sa zapínala na gombíky a mala golier. Nemožno však povedať, že by sa bola naplno udomácnila v mužskom ľudovom odeve. Muži si ju síce časom obľúbili, ale nosievali ju k oblekom mestského strihu.
Ženské košele - oplecká sa od mužských odlišovali najmä rozdielnosťou rukávov. Na nich sa prejavila snaha žien po dekoratívnosti. I v tejto oblasti sa naplno ukázala nesmierna vynaliezavosť a najmä snaha "nežného pohlavia" mať na sebe niečo iné, než tie ostatné, krajšie a drahšie. Tu sa najviac prejavili aj krajové rozdielnosti. V jednej dedine vyvinuli ozdobnú vejárovitú formu tým, že sa rukáv vytiahol až nad lakeť a pripomínal balónik. V inej obci sa riasili rukávy tak husto, že sa len na túto časť spotrebovalo mnoho látky. Aby bizardné tvary rukávov dobre držali a nestratili tvar, museli byť silne naškrobené. V niektorých oblastiach západného Slovenska bola na rukávoch sústredená krásna rôznofarebná výšivka kombinovaná s ručne paličkovanou čipkou. Tá sa umiestňovala na volány - spodné okraje rukávov, ktoré nazývali tácle a tiež na volán pod hrdlom - krajcel. Pranie a údržba takejto košele bola zaiste veľmi náročná. Ženy museli byť nesmierne trpezlivé aj pri žehlení, ak si predstavíme, že neexistovali žiadne naparovacie žehličky, bola to často úmorná a zdĺhavá robota.
Pôvodne sa košele šili z konopného, neskôr i zmiešaného konopno-bavlneného plátna. Po prvej svetovej vojne sa začali na sviatočné príležitosti nosiť oplecká z tenších kupovaných materiálov. Počas vývoja sa oplecká strihovo nemenili, zväčšovala sa výzdoba, pribúdali výšivky, čipky, na rukávoch sa vyšívali i manžety a golierik.
Špecialitou opleciek v spišských obciach bolo to, že sa nikdy neobliekali priamo na telo, ale vždy na košeľu, ktorej rukávy vypchávali rukávy oplecka a oboje sa vykasali nad lakeť. V severnejších lokalitách, kde bolo chladnejšie, siahali rukávy košieľ po zápästia a boli ukončené zápästkami, ktoré lemovala háčkovaná čipka. Šarišské ženy nosili oplecká siahajúce niže pása. Ak identifikujeme materiál, z ktorého boli zhotovené, nájdeme často na jednom kuse aj trojaký druh plátna. Najjemnejšie plátno dávali na rukávy, ktoré boli najviac viditeľné. Na tie časti, ktoré zakrývali iné odevné súčiastky, sa používalo hrubšie plátno. Časti od pása dole nadstavovali lacným hrubým konopným plátnom. Z tohto sa šili bežne aj pracovné košele. Ďalšou zaujímavosťou je, že rukávy boli na pleciach podšité, spevnené, ab pri práci nepopraskali.
Dobrému pozorovateľovi neujde ani fakt, že sa pekne zdobili aj mužské košele. V Myslave pri Košiciach ich skrášľovali krížikovou výšivkou a prevládal kvetinový motív v podobe vtáčikov a štylizovaných zvieratiek.
Najstaršie košele obyvateľov Zemplínskej župy možno dobre rozoznať podľa toho, že výšivka na nich bola čiernej farby. Charakteristickým rozpoznávacím znakom mužských košelí zo Zemplína sú golieriky a rázporky s lajsničkou so zapínaním na sklenené gombičky. Po prvej svetovej vojne sa začala s obľubou používať už aj červená priadza, ktorá sa pôsobivo odrážala od bieleho podkladu.
Do depozitárov múzeí postupne pribúdali košele, ktoré vychádzali z módy. Dnes však všetky tvoria bohatý fond, ktorý sa využíva na systematické bádanie a porovnávanie.
Autor: PhDr. Klaudia BUGANOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
