sa veru nevypláca. Poviete si, taká samozrejmosť, dáždnik. Ale viete kedy a kde sa objavili prvé?
Prapredok dáždnika bol vynájdený asi pred 4 000 rokmi v Egypte, Mezopotámii, Grécku a Číne. Tieto prvé staroveké dáždniky - skôr slnečníky - boli určené k tomu, aby poskytovali tieň pred páliacim slnkom. Prvé slnečníky boli papierové a pokiaľ ich chceli použiť na ochranu pred dažďom, lakovali ich.
Začiatkom 16. storočia sa dáždnik stal populárny, zvlášť v daždivom počasí v severnej Európe. Spočiatku to bol doplnok vhodný pre ženy. Zásluhu na tom, že dáždnik začali nosiť aj muži, má nesporne perský cestovateľ a spisovateľ Jonas Hanway (17121786). Ten nosil a používal dáždnik plných 30 rokov svojho života a postaral sa tak o jeho popularizáciu medzi mužmi. Mohí z nich dokonca svoj dáždnik nazývali "hanway".
Prvý obchod špecializovaný na dáždniky - James Smith and Sons bol otvorený v Londýne v roku 1830. Prvé európske dáždniky boli vyrobené z dreva a boli potiahnuté napusteným plátnom a mali vyrezávané rukoväte z tvrdého dreva.
V roku 1852 vynašiel Samuel Fox oceľovú konštrukciu dáždnikov. Inšpiráciou mu vraj bola krinolína (vystužená spodnička) a dámsky korzet. Stoja na dáždniky si nechal patentovať v roku 1885 afroamerický vynálezca William C. Carter. Hlavné technickí zdokonalenie dáždnikov - skladací systém - sa objavil až o viac než storočie neskôr.
V takomto prevedení zostal až do druhej polovice 20. storočia, kedy sa postupne začali objavovať rôzne konštrukcie automatických (vystreľovacích) dáždnikov.
Autor: iká
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
