purpurová, červená, krehká, košikárska a niektoré ďalšie druhy. Medzi sebou sa značke skrížili a rozoznať ich príslušnosť je obtiažne. Zaujímavá je aj vŕba smútočná (Salix babylonica), ktorá sa do Európy dostala z Činy a nie z oblasti Stredného východu. Začiatkom 18. storočia sa z náhodne odhodených konárikov v záhrade ujala a potom sa rozmnožila po celej Európe.
Vŕby v spomínaných podobách nájdeme rásť najčastejšie na brehoch potokov, riek a rybníkov. Je to veľmi jednoduchý ozdobný strom v parkoch, na voľných priestranstvách a cintorínoch. Vyznačuje sa vysokou životnosťou. Je oveľa odolnejšia voči kyslým dažďom, ako ostatné stromy. Stačí, ak jej mladé výhonky zapichneme do pôdy, a už sa rýchlo prebúdzajú k životu. Preto symbolizujú aj sám život. Jej konáre sa skláňajú k vode, aby zachytili odrazené svetlo od vody. Okrem toho má dobrý prívod vody do svojho krehkého tela, vďaka vyvinutej koreňovej sústave. Kvitne skoro na jar, už začiatkom marca. Vŕby sa podieľajú na tvorbe zdravej klímy a poskytujú vhodné prostredie na ochranu zvierat i ľudí v nepriaznivom počasí. Pod nimi sa dobre odpočíva, tvorí a naberajú nové sily.
Vŕba okrem podradného dreva poskytuje ohybné prúty pre košikárstvo. Využíva sa ako spevňovač brehov okolo potokov a rybníkov. Na jar z dvojročného dreva sa využívala kôra, z ktorej sa získaval glykozid známy ako salicyl v podobe bieleho prášku horkej chuti. Liečili ním horúčku, reumatizmus, ale aj konzervovali potraviny.
Vŕbe sa pripisujú rôzne prívlastky: je to strom mesačného božstva, ktorý chráni pozemské narodenie a pozemskú smrť. Ďalej je považovaná za strom tolerancie a svetoobčianstva. Ľudia jej preto pripisovali nadprirodzené vlastnosti. Vraj je spoľahlivým životným spoločníkom a jej sa môžeme vyrozprávať a vyžalovať, čo často nedokážeme ani najlepšiemu priateľovi. Žiaľ pre tieto vlastnosti v stredoveku z nej urobili strom, v ktorom sa ukrývali poklady zbojníkov, ale aj strom čarodejníc a strašidiel. Spôsobilo to veľa činiteľov. Z nich aj to, že jej spráchnivené drevo svetielkuje a v jej útrobách sa mohli ukrývať tuláci, zlodeji a pod. V rozprávkach sa bosorky zobrazujú, ako lietajú na metlách z vŕbového prútia.
Kelti pre vŕby vo svojom stromovom kalendári vybrali tieto dni v roku: 1. - 10. marec a potom 3. - 12. september. Ľudia narodení v uvedené dni sú veľmi tolerantní. Hovorí sa im, že sú "do koča aj do voza". Telesne a duševne sú veľmi elastickí, ako vŕbové prútie. Dokážu si sadnúť za spoločný stôl so žobrákom, aj s kráľom, či anjelom alebo čertom. Dokážu žiť plnohodnotne prakticky, ale aj veľmi intímne. Často aj drobnosti ich môžu raniť, ale svoj životný osud dokážu vyrovnane prekonávať. Sú dobrí spoločníci, vedia si vypočuť ťažkosti iných ľudí, ako tá bútľavá vŕba.
Je zaujímavé, že pre týchto ľudí, ktorých je ťažšie charakterizovať, nie je určené žiadne osobné šťastné číslo a ani žiaden drahokam.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
