že za odložené veci sa neručí. Ako je vôbec možné, aby hostia odkladali svoje veci na miesto, kde nemajú istotu, že im v prípade straty bude škoda uhradená?
Zn.: Neručia za odložené veci?
Odpoveď: Prevádzkovateľ reštaurácie, s ktorého činnosťou sa obvykle spája odkladanie vecí, za tieto veci zodpovedá, ak boli odložené na mieste k tomu určenom. Týmto miestom šatňa v reštaurácii nesporne je. Nič na tom nemení fakt, že je poskytovaná bezplatne. Tabuľky typu "Za škodu na odložených veciach neručíme" nemajú žiadny význam. Prevádzkovateľ reštaurácie sa nemôže týmto jednostranným prehlásením zodpovednosti zbaviť. Nezbavil by sa zodpovednosti ani vtedy, keby sa s návštevníkom na tom dohodol. Táto zodpovednosť sa vzťahuje aj na škody spôsobené nielen na hlavnej odloženej veci, ale aj na veci, ktorá sa s touto hlavnou vecou spravidla odkladá, napr. s kabátom sú doložené súčasne aj rukavice, šál, dáždnik a pod. Miesto na ukladanie vecí môže byť určené výslovne, napr. ak je v reštaurácii presne označená šatňa s písomným nápisom, ale aj konkludentne, ak sú v reštauračnom zariadení len umiestnené vešiaky bez bližšieho označenia, že ide o miesto na odkladanie vecí. Ak v niektorej prevádzke nie je vôbec miesto na odkladanie vecí, prevádzkovateľ zodpovedá za ich stratu vtedy, ak veci boli odložené na mieste, na ktorom sa obvykle odkladajú.
Za klenoty, peniaze a iné cennosti prevádzkovateľ zodpovedá v limitovanom rozsahu, v sume 10 000 Sk. Táto zásada limitu neplatí, ak škoda na týchto veciach bola spôsobená tými, ktorí v prevádzke prevádzkovateľa pracujú, pričom nezáleží na tom, či títo pracovníci prevádzkovateľa vykonávajú u neho prácu na základe pracovnej zmluvy alebo iného obdobného vzťahu. Rovnako zásada maximalizácie limitu neplatí, ak bola škoda spôsobená na veciach prevzatých do osobitnej úschovy, (napr. cennosti boli uložené v trezore). Pod klenotmi treba rozumieť cenné prstene, náušnice, náramky, náhrdelníky, brošňa a pod. "Inými cennosťami" sú vkladné knižky, zmenky, šeky, cenné starožitnosti, prístroje výnimočnej hodnoty a pod.
Otázka: Bývame s manželom už niekoľko rokov v obecnom byte u svokra, ktorý potrebuje nepretržitú starostlivosť. K trvalému pobytu je u neho prihlásený i manželov brat, ale nikdy v tomto byte nebýval. Mal by švagor v prípade svokrovej smrti nejaké práva k jeho bytu? Máme na mysli najmä to, na koho by prešlo právo nájmu.
Zn.: Kto zdedí byt?
Odpoveď: Pre prechod nájmu bytu nie je rozhodujúce prihlásenie k trvalému pobytu, ale existencia spoločnej domácnosti s nájomcom. Po smrti nájomcu, ktorý nemá manžela, prechádza nájom bytu zo zákona na ostatných členov domácnosti, t.j. na osoby, ktoré s ním žili a spoločne hradili náklady na potreby tejto domácnosti. Vedenie spoločnej domácnosti musí byť preukázateľné, prihlásenie k pobytu, alebo dochádzanie na návštevu nestačí. Spolužitie v spoločnej domácnosti musí trvať určitú dobu a osoba, ktorá s nájomcom žila, nesmie mať vlastný byt. V prípade detí, vnukov, rodičov, súrodencov, zaťa a nevesty stačí, aby preukázali, že s nájomcom žili v spoločnej domácnosti v deň jeho smrti. U ostatných osôb sa vyžaduje, aby s nájomcom žili v spoločnej domácnosti aspoň 3 roky pred jeho smrťou a takisto nemajú vlastný byt.
K prechodu práva nájmu dochádza priamo zo zákona, takže nie je potrebný žiadny ďalší právny úkon. Prenajímateľ bytu je povinný s dedičmi práva nájmu nájomnú zmluvu uzavrieť.
Autor: Pavol KISS
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
