kultúrnych, umeleckých, historických a obchodných metropol. Na scéne histórie sa objavilo už koncom druhého tisícročia pred naším letopočtom ako rybárska osada Lygos. V 7. storočí pr. n. l. sa tu usadila skupina námorníkov. Po smrti ich veliteľa dostalo sídlo jeho meno Byzantion. K rýchlemu rastu mesta napomohla hlavne jeho strategická pozícia, t.j. možnosť kontroly, obchodné a vojenské aktivity medzi Čiernym a Stredozemným morom. V prvej polovici 4. storočia rímsky cisár Konštantin Veľký vyhlásil Byzantion za hlavné mesto Východnej rímskej ríše (Konstantinovo mesto). Po prijatí kresťanstva za štátne náboženstvo bolo zmenené meno ríše na Byzancia. Vládnuci cisári sa snažili vyzdobiť mesto architektonickými a umeleckými skvostami. V čase rozkvetu Byzantskej ríše bolo najväčším centrom vzdelania, vedy a umenia vtedajšieho sveta. Keď Turci, ktorí prišli z ďalekej Ázie, rozšírili svoje panstvo po celom území Anatolie a v roku 1453 dobyli Konstantinopolis, mesto dostalo meno Istanbul a Byzantská ríša zanikla. Až do obdobia zániku islamskej ríše, ktorá sa volala Osmanská, do založenia mladej tureckej republiky v roku 1923 sultáni usilovali o rozvoj a výstavbu mesta. Preto dnešný Istanbul predstavuje architektonické a umelecké perly nielen z rímskeho a byzantského obdobia, ale najmä z turecko-islamského.
Je takmer nemožné zhliadnuť všetky krásy Istanbulu za niekoľko dní. Pokiaľ prichádzate vlastným dopravným prostriedkom, je dobré príjsť do centra zavčas rána alebo neskoro večer. My sme zvolili tú druhú alternatívu. Príchod po polnoci nám umožnil zaparkovať s karavanom v ulici medzi Modrou mešitou a Hippodromom na "Historickom poloostrove". Toto meno má pôvodné územie Konštantinovho mesta na ktorom sú natesnané najdôležitejšie kultúrne a historické pamiatky Istanbulu. Nachádza sa východne od štvrti Unkapani pri zátoke Zlatý roh a štvrťou Yenikapi na brehu Marmarského mora. Výhodná poloha parkoviska nám umožnila ľahký prístup k najatraktívnejším turistickým zaujímavostiam. Snáď najväčším lákadlom pre turistov bol neďaleký palác Topkapi otvorený denne okrem utorka. V tomto múzeu vystavujú bohatstvo dynastie, ktorá skoro 600 rokov vládla ríši rozloženej na troch kontinentoch. Palác, ktorého výstavba začala v roku 1470, nie je klasickou stavbou jedného štýlu. Každý z vládnucich sultánov nechal pristaviť novú časť. Niektoré časti boli zničené požiarom alebo zemetrasením a časom opravené. Krásne záhrady a paláce dnes slúžia rôznym účelom. Tunajšia kuchyňa zamestnávala až 1000 kuchárov a pomocníkov, ktorí varili denne pre 5000 osôb. Pri zvláštnych sviatkoch a oslavách ako obriezka princov pre viac než 10 tisíc osôb. V hlavných miestnostiach kuchyne je vystavená zbierka porcelánu z Číny a krajín Ďalekého východu. V iných zase porcelán z Istanbulu a Európy a výrobky zo striebra. V háreme, ktorý je oddelený a platí sa tu vstupné zvlášť sa nachádzajú stovky miestností, chodieb, átrií, hál a kúpelní v orientálnom štýle. Nechýbajú ani očarujúce komnaty sultánových manželiek a konkubín. Vedľa háremu sú vystavené zbrane. Za "Bránou šťastia" sa nachádza prijímací salón sultánov. Zaujímavá - nielen pre moslimov - je sekcia islamských cirkevných relikvií. Sú tu veci, patriace Mohamedovi: list, meč, luk a šíp, vlajka, oblečenie a odtlačok jeho stopy, zlatý kryt čierneho kameňa, ktorého sa moslimovia dotýkajú pri svojej púti do Mekky. Veci, patriace prvým kalifom (panovník, ktorý bol súčasne hlavou veriacich). Ručné výšivky a tkaniny môžete uvidieť v pavilóne po ľavej strane "Brány šťastia". Z miestnosti, kde sa vykonávali obriezky mladých princov, od pavilónov Jerevan a Bagdag, je krásny výhľad na zátoku Zlatý roh a starý Istanbul. Je tu aj pôstne večeradlo sultána. Z pavilónu Mecidiye je skvelý výhľad na ázijskú časť, Bospor, Marmarské more a Princove ostrovy. Len kúsok od paláca Topkapi je chrám Hagia Sofia, ktorého kupola patrí k najväčším na svete. Chrám stojí na pôvodnom mieste od 6. storočia. Po dobytí Istanbulu Turkami bola bazilika premenená na mešitu. Dnes je tu múzeum (v pondelok zatvorené).
Modrá mešita, pred ktorou sme stáli, je ďalším miestom, ktoré treba navštíviť. Postavili ju v 17. storočí. Vedľa nej je komplex budov, ktoré k nej patria: nemocnica, medresa, vývarovňa pre chudobných a hrobka sultána Ahmeda, ktorý dal mešitu postaviť. V letných mesiacoch sa pri nej každý večer usporadúva šou "Svetlo a tieň". Svoju bohatú históriu má aj námestie Hippodrom s dobre viditeľnými vysokými pomníkmi - stĺpmi, na ktorom sme parkovali. Bolo miestom nielen politických akcií, rôznych športových atrakcií, ale aj strašných masakier. V roku 532 tu skončilo 30 000 cisárových odporcov. Z mnohých mešít je zaujímavá Süleymaniye Camii a z kostolov chrám Chora s bohatou vnútornou výzdobou, mozaikami a freskami s výjavmi zo života Krista a Panny Márie.
Do Istanbulu sa vyplatí vydať aj za krásami Bosporu. Len máloktorý prieliv na svete ja taký atraktívny a zaujímavý ako on aj preto, že sa stal obeťou rýchlej urbanizácie. Spája Marmarské a Čierne more, je dlhý 36 km a v najužšom mieste široký 700 metrov. Brehy, ktoré sú spojené dvoma mostami, zdobí množstvo rezidencií, letných palácov, víl, záhrad a lesoparkov. S Bosporom sa najlepšie oboznámite z plávajúceho parníka, alebo keď si prenajmete čln. Istanbul ponúka aj veľkú možnosť nákupu. Trhy a bazáre sú zážitkom, ktorému sa s potešením môžete venovať celé dni. Prechádzka veľkým bazárom Kapali Carši by mala patriť k povinnému programu každého turistu. Od nepamäti je obchod v Oriente istým druhom hry, ktorá kupujúcemu, ale aj predávajúcemu, má priniesť potešenie.
Zaujímavostí je tu mnoho. Záleží len na čase, ktorý máme k dispozícii na toto, vraj až 13 miliónové mesto. Treba mať na pamäti, že von z Istanbulu sa opäť bez komplikácií dostaneme iba v nočných hodinách. Aj naša cesta s karavanom ožiarenými ulicami už bola pokojnejšia. Mesto rozložené na dvoch kontinentoch sme opúšťali okolo polnoci.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
