byte poznačené smrťou štrnásťročnej Eriky Dunajskej z Malého Šariša. Voči rozhodnutiu Okresného súdu v Prešove sa má právo odvolať na krajský súd. Trest sudca 51-ročnému nezamestnanému Prešovčanovi vymeral za obmedzovanie osobnej slobody s následkom smrti. Prokurátorka navrhla senátu trest v dĺžke sedem až desať rokov, so zaradením v druhej nápravno-výchovnej skupine.

Erika sa do bytu Jána K. dostala po spoločnom posedení v prešovskom Irish Pube. Svedkovia aj obžalovaný tvrdia, že sa stretli pred podnikom. Školáčka nemala kam ísť, už noc pred tým nebola doma a bála sa vrátiť. Podľa matky, jej druha i sestry bola Erika rozumné, vždy veselé dievča, s pohotovými reakciami v každej situácii. Až posledných pár mesiacov pred smrťou prestala chodiť domov načas, poprípade vôbec. Hoci rodina zmenu postrehla a snažila sa ju riešiť, Erike sa viac páčilo v prešovskom Bistre Pod hradbami. "Doma sa cítila obmedzovaná, chcela sa zabávať, chcela žiť," uvádza sa v jednej z výpovedí Erikiných kamarátok. Počas priateľských stretnutí v bistre zvykla Erika vypiť malé pivko, neodmietla ponúkaný drink. Takmer promile a pol alkoholu v jej krvi našli aj pri súdnej pitve. Svedecké výpovede sa zhodujú aj na tom, že Erika nebola dievčaťom, ktoré by chcelo skončiť so životom. Prežila možno sklamanie v láske, ktorej na začiatku povedala, že má šestnásť. Priatelia a známi ale tvrdia, že toto ju položiť nemohlo.

Z výpovedí svedkov vyplynulo, že Ján K. viedol život podivína. V sedemdesiatdva bytovom bloku nebol obľúbený, k jeho obyvateľom sa do tragickej udalosti správal odmerane, až ignorantsky. V byte na siedmom poschodí neboli výnimkou dlho do noci trvajúce hlučné stretnutia. U Jána K. sa pri obhliadke bytu po smrti Eriky, našlo aj väčšie množstvo porno-amatérských videonahrávok. V jednej z výpovedí, čítanej na pojednávaní svedok uviedol, že sa nahrávania v prítomnosti Jána K. viackrát zúčastnil, v úlohe kameramana i herca. Okrem toho svedok vypovedal, že bol "režisér" K. v prípade neochoty herečky, splniť jeho predstavy, hrubý a agresívny. Bardejovskú študentku, ktorá povedala nie, podľa čítanej svedeckej výpovede, doslova vyhodil z bytu. "V poslednej dobe začal byť otravný, neplatil za účty, tak som sa s ním prestal stýkať," tvrdí svedok.

Žiadna zo svedeckých výpovedí, nepotvrdila, čo sa v byte Jána K. v sobotu ráno stalo. Taxikár priviezol dvojicu, ktorá sa v aute spolu nebavila na Prostějovskú ulicu nad ránom. Zastavil sa s nimi na benzínovom čerpadle Avanti uprostred Sídliska III., kde si kúpili Colu, Chipsi a koňak. Obžalovaný pred súdom uviedol, že sa po príchode do bytu rozprávali a pozerali MTV. "Fyzicky ani iným spôsobom som jej nebránil z môjho bytu odísť," uviedol obžalovaný na prvom januárovom pojednávaní. Nad ránom odišiel na toaletu, kde sa zdržal desať až pätnásť minút. Keď sa vrátil Eriku už v obývačke nenašiel. "To čo sa stalo, je jedno veľké nešťastie, ktoré si sám neviem vysvetliť," skonštatoval obžalovaný pred vynesením rozsudku. Okrem toho spomenul, že nikdy v živote s nikým nič nemal, nikomu neublížil a precestoval pri tom kus sveta.

Svetlo do prípadu vniesli výpovede susedov. Podľa manželov, bývajúcich nad Jánom K. sa z bytu pod nimi ozýval plač už dvadsať minút pred piatou. "Vstali sme, lebo manžel o piatej odchádzal do práce. Keď som prišla do kuchyne počula som z bytu podo mnou detský plač. Až neskôr som si uvedomila, že to plače dievča."

Dievčenský nárek podľa nej prestal až dvadsať minút po piatej. Popri vzlykoch neznámej zaregistrovala svedkyňa cez podlahu aj nadávky ako "Ty kurva". Než v byte pod nohami svedkyne všetko stíchlo, zaregistrovala ešte zvuk pripomínajúci ťahanie koberca a zatvorenie dvierok. Obhajca chcel vedieť, či počula aj hudbu. Odpovedala "Nie". Do práce sa ponáhľajúci manžel zaregistroval tie isté zvuky. "Vyzeralo to, akoby sa tam niekto rozplakal a nemohol prestať. Bol to žalostný plač," tvrdí. Cez panel a plač rozoznal aj slová dievčaťa "Pusť ma" a suseda "Tak už prestaň".

Obžalovaný na margo výpovede susedky poznamenal, že počas celej doby Erikinho pobytu v jeho byte hralo MTV a že nie je pravda, "Že by som jej nadával a žiaden koberec som neťahal."

Ďalšia zo svedčiacich susediek obžalovaného vypovedala, že sa zobudila okolo pol piatej a zo susedného bytu počula krik jeden mužský a jeden ženský hlas.

V ženských výkrikoch rozoznala dvakrát volanie o pomoc. Zaregistrovala i krátky beh. Záver drámy v byte suseda popísala ako náraz o radiátor, otváranie a zatváranie okna. Ani táto svedkyňa nepočula z bytu Jána K. žiadnu hudbu. Na pochybnosti obhajcu o schopnosti rozoznať zvuk okna odpovedala "Bývam v tom bloku roky a viem rozoznať zvuky otvárania a zatvárania okna." V danom prípade sa okno najskôr otvorilo, potom o malú chvíľu zavrelo.

O tom, že sa v sobotu 31. marca 2001 vo vežiaku na siedmom poschodí niečo dialo svedčia aj ďalšie dva výpovede obyvateľov sídliska. Jeden zo svedkov bývajúcich v bloku oproti vypovedal, že zaregistroval dievčenské zvýsknutie hneď po tom, čo vyšiel z domu. "Vyzeralo to tak, ako keď sa mladí vracajú zo zábavy a naťahujú sa." Uviedol v januári pred súdom svedok, ktorý zvuku nevenoval pozornosť. Až na zastávke o čudnom výkriku prehodil pár slov so susedkou. Tá na utorkovom pojednávaní popísala podobnú situáciu. "Pomôžte mi! To je jedna veta, ktorú som počula, keď som vyšla z vchodu." Ženský výkrik zaregistrovala svedkyňa počas cesty z bloku na zastávku ešte raz. Okrem toho si všimla, že vo vežiaku z ktorého krik prichádzal, sa svietilo len v dvoch bytoch. Jedno okno bolo rozsvietené na samom vrchu a jedno pravdepodobne na siedmom poschodí. "S rozsudkom som spokojná, hoci mohol dostať viac," povedala nám po vynesení rozsudku matka Eriky.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.