Ľadovej Jaskyni v Rožňavskom okrese Ján Fabian venuje už desať rokov. Liečbou na koni prispel k výraznému zlepšeniu zdravotného stavu dnes už 16-ročného dievčaťa z mestečka v Rožňavskom okrese. Trpí vrodenou neurologickou vadou, ktorá jej sťažovala chôdzu a pohyb a kvôli ktorej pred šiestimi rokmi nemohla sama ani sedieť na koni. Kone pritom podľa jej matky patria k najväčším záľubám. Hipoterapiu jej odporúčali samotní lekári.
"Pomôcť takému dieťaťu nie ej otázkou dní, či hodín strávených na konskom chrbte. Je to dlhodobá záležitosť. Keď za mnou prišli rodičia vtedy 6-ročného dievčatka, o hipoterapii som mal len základné informácie. Chýba totiž dostupná literatúra. Okrem toho, malo by sa to robiť pod dozorom lekára. To je v našich podmienkach zložité. V Čechách však fungujú hipoterapeutické centrá s lekármi, koňmi a cvičiteľmi. Vedel som však, že zle urobiť nemôžeme," hovorí J. Fabian.
Podstatou liečby je pozitívne pôsobenie pohybu zvieraťa na svaly a kosti človeka, ktorý sedí na konskom chrbte. Ich masírovanie a uvoľňovanie prispieva k zlepšenej koordinácii pohybu. "Keď dievčatko prvýkrát sadlo na koňa, v sedle ju musel držať otec. Vybral som jej starú a kľudnú kobylu. Teraz, po desiatich rokoch bez pomoci na koňa vysadne, zvládne klus, cval a jazdí na plnokrvnej kobyle, s ktorou by si začiatočník asi neporadil," povedal J. Fabian, ktorému sa výsledok jeho práce dostavil aj bez odbornej pomoci. Sám však školenia odborníkov na túto tematiku postráda.
Dievčatko chodí na kone dva, až trikrát v mesiaci a prejazdí aj dve hodiny. O pozitívnom pôsobení hipoterapie hovorí aj matka postihnutého dievčaťa. "Veľmi jej to pomohlo a z výsledku boli prekvapení aj lekári. Podľa môjho názoru by som to odporúčala aj ostatným, s podobnými problémami. S centrom som sa stretla aj v Bratislave."
J. Fabian vo štvrtok predal manželskému páru spod Tatier poníka, ktorého mienia využiť práve na hipoterapiu. S postihnutými deťmi z košickej internátnej školy sa raz do roka stretával na ich výletoch, ktoré podnikali do Ranča pod Ostrou skalou. Po troch rokoch chodiť prestali. Pomyslenou brzdou sa zrejme stali financie. Radosť v očiach detí však J. Fabianovi žiadne peniaze nenahradia. "Jeden chlapec sa počas jazdy na konskom povoze celý čas tuho pridržiaval voza. Keď mal vystúpiť, nechcel sa pustiť. Hoci nevedel rozprávať, radosť zo zážitku bola viditeľná na jeho očiach," dodal J. Fabian.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
