Bol ním niekdajší slávny futbalista Ferenc "Öči" Puskás, ktorého ľavá noha bola postrachom pre brankárov. Tohoto roku v marci zúčastnil sa pohrebu Nándora Hidegkutiho (80 rokov) a v apríli tesne pred Veľkou nocou slávnosti na oslavu 75. narodenín a aktu premenovania najväčšieho maďarského Népstadiona na "Štadión Ferenca Puskása".
Najslávnejší maďarský futbalista všetkých čias je vážne chorý. Človek, ktorý to vo futbale skutočne vedel, má Alzheimerovu chorobu. Jeho život je vážne ohrozený a preto väčšinou je hospitalizovaný v nemocnici. Puskás sa narodil v roku 1927 v Budapešti a jeho pôvodné meno bolo Purczeld po nemeckých predkoch. Toto meno zmenil v 30. rokoch jeho otec na meno Puskás. Ako 17-ročný hrával a začal žiariť v mužstve dospelých Kispestu, odkiaľ už jeho cesta viedla do reprezentácie Maďarska. Vo svojom prvom zápase strelil gól Rakúsku a odborníci žasnúc nad jeho výkonom sa vyjadrovali o ňom v tom zmysle, že keď má na výber tri možnosti, vyberie si tú štvrtú, s ktorou nik nepočíta. On k tejto svojej streleckej genialite neskôr povedal: "Myslím, že som bol vždy najbližšie pri bránke súpera." Nech už bol jeho recept akýkoľvek, spoľahlivo fungoval. Góly strieľal stále v každom zápase tak v maďarskej ako aj španielskej lige a v odohraných 528 ligových zápasoch ich bolo 511 a ďalších 88 nastrieľal v medzištátnych reprezentačných zápasoch.
Fenomenálny strelec bol kapitánom zlatého maďarského mužstva,ktoré v 50. rokoch minulého storočia vládlo vo svetovom futbale a vyhralo aj olympijský turnaj. Bolo preto skoro národnou tragédiou, keď vo finále MS v roku 1954 vo švajčiarskom Berne prehralo s mužstvom Nemecka 2:3, keď už vyhrávalo 2:0 a práve nemecké mužstvo v kvalifikácii rozdrvili Maďari 8:3. Osudom "zlatého mužstva" bolo to, že v tomto zápase po zranení nastúpil aj Ferenc Puskás, ktorý ako kapitán chcel prevziať cennú trofej. Osud mu to nedoprial, pretože ešte v prvom polčase sa mu obnovilo zranenie (vtedy sa nedalo striedať) a tak sa na koňa dostali súper. K tejto tragédii sa vyjadril doslova: "Behom svojej bohatej profesionálnej kariéry som na ihrisku plakal len jeden jediný raz. Bolo to práve v tomto našom nepodarenom a nešťastnom finále na MS." Zlom v jeho kariére nastal v roku 1956, keď sovietske vojská zlomili maďarskú kontrarevolúciu a v tom čase po potulkách svetom s národným mužstvom sa ako plukovník maďarskej armády rozhodol pre emigráciu. Dostal nálepku - vojenský zbeh. Ako tridsaťročný vo Viedni, priberajúci na váhe a postrádajúci motiváciu rozmýšľal o ukončení svojej futbalovej kariéry. Cez maďarského manažéra mu pomocnú ruku a šancu hrať ďalej podal španielsky veľkoklub Real Madrid. "Öči" schudol o 20 kíl a v drese "bieleho baletu" sa opäť stal hviezdou prvej veľkosti. Za svoju novú vlasť Španielsko hral na MS v Chile v roku 1962 aj proti ČSR, naše mužstvo porazilo Maďarsko gólom Štibrániho 1:0 a postúpilo do finále. Na MS mal už 35 rokov a pomaly rozmýšľal o skončení svojej kariéry.Odišiel v najväčšej sláve a začal absolvovať po svete dlhú púť i keď nie veľmi úspešnej činnosti trénera a pôsobil napríklad v Grécku, Saudskej Arábii, USA, Egypte a Paraguaji. Nakoniec sa však vrátil do rodnej vlasti. "Keď som opustil Maďarsko, bol som rozhodnutý nevrátiť sa. V roku 1981 sa v Maďarsku nakrúcal film o "zlatom mužstve" a ja som bol jediný, ktorý mal pri tomto nakrúcaní chýbať. Po záruke vlády a najmä Jánosa Kádara, že sa mi nič nestane, som sa chválabohu vrátil do rodnej vlasti." Puskás nikdy nebol askétom, bol bohémom, ktorý miloval dobré maďarské jedlá, nevyhýbal sa ani alkoholu ako aj cigaretám. No zo všetkého najviac miloval cigánsku hudbu a maďarské ľudové piesne. Pri svojej nízkej postave (169 cm) dokázal na seba nazbierať až 125 kilogramov váhy. V Španielsku mal fabriku na výrobu originálnych maďarských údenín, ktorú pred návratom domov predal. V roku 1995 sa pod jeho patronátom začalo vyrábať a predávať pivo pod značkou "Puskás Sör".
V roku 1956 na jar som bol v Budapešti na medzištátnom futbalovom priateľskom zápase Maďarsko - ČSR na Népstadione. Naši nastúpili, okrem Puskása, ktorý mal trest, proti kompletnému "zlatému mužstvu" a za stáleho dažďa ČSR vyhrala 4:2 v zostave: Dolejší - Hertl, Hledík, Novák - Pluskal, Masopust - Pazdera, Moravčík, Feureisl (II. ligový karlovarský hráč), Bobrovička, Kraus. Moravčík dva razy, Feureisl a Pazdera boli strelcami našich gólov. Na druhý deň po zápase som v Budapešti sedel so svojim veľkým priateľom teraz už nebohým Nándorom Hidegkutim v "Anna exprese", keď prišiel muž, o ktorom píšem a prisadol si k nám. Vtedy som sa osobne poznal s touto slávnou futbalovou osobnosťou.
Medzi rečou Nándi poprosil ho, aby mi povedal svoju "generálsku story" a tak som sa dozvedel toto: "Išiel som po Budapešti v uniforme, keď ma naproti idúci súdruh generál zastavil a spustil na mňa ako je to možné, že som jeho, generála nepozdravil. Hop alebo trop prosto z mosta som mu povedal, že som ho nezbadal a k tomu prihodil: súdruh generál, u nás máme more generálov, ale Ferenc Puskás je len jeden. V momente mi bolo prepáčené, položil mi ruku na rameno so slovami, že je strašne rád, keď ma tak mohol osobne poznať!"
Skutočne mal pravdu. Puskás Ferenc futbalista bol v Maďarsku skutočne len jeden!!!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
