aj mimo školičky. Je tu totiž celkom novučičká súťaž práve pre vás, milí stredoškoláci. Ako už iste tušíte, bude sa týkať literatúry.

Poďme teda na pravidlá: každé tri týždne bude čakať na vás, horlivých knihomoľov (alebo horlivých maturantov), krátky úryvok nejakého zaujímavého dielka, a vy sa potom (s maličkými pomôckami) budete snažiť dopracovať alebo k názvu diela, alebo k autorovi (niekedy aj k obidvom), prípadne k postave. Verte, že sa vám oplatí, potrápiť si trošku hlavičky, pretože okrem prehĺbenia si vedomostí získa šikovný lúštiteľ aj zaujímavú cenu.

A teraz sa už môžeme pozrieť na našu dnešnú ukážku. Pomôžem vám, ide o úryvok z pikareskného románu, ktorého hlavný hrdina (Holden) sa ocitne uprostred neľahkej situácie: nikto mu nerozumie, má citové problémy blížia sa Vianoce a jeho vyhodia zo školy. Musí sa skrývať pred rodičmi... Jediný človiečik, ktorého názor si váži a ktorého má naozaj rád, je jeho malá sestra Phoebe. On ju považuje za skutočnú oporu a len k nej si chodieva vylievať svoje srdce zlámané krivdami, nepravdou a pretvárkou. Ide skutočne o pravdovravného hrdinu, ktorý práve na svoju úprimnosť a vzburu proti falošnému svetu často dopláca. Román je podaný zábavnou formou, plnou vtipných dialógov a problémov zo študentského prostredia. My budeme zvedaví na názov diela a meno autora. Dúfame, že vám táto ukážka pomôže, a že to na prvý krát všetci hravo zvládnete. Svoje správne odpovede posielajte na e-mail: yallapost.sk

TEXT:

"Tak kde ste boli, keď nie v New Yorku?" opýtal som sa ho po chvíli. Mal som, čo robiť, aby sa mi šialene netriasol hlas. Bol som nervózny jako čert. Tušil som, že sa stalo niečo strašné. Konečne si Stradlater ostrihal nechty. Vstal z postele, len tak v trenkách, a z ničoho nič začal blbnúť. Prišiel k mojej posteli, sklonil sa nado mnou a začal ma len tak zo srandy boxovať do pleca. "Prestaň," povedal som. "Tak kam si s ňou šiel, keď ste nešli do New Yorku?" "Nikam. Sedeli sme v aute." A zasa ma štuchol päsťou do pleca. To teda boli blbé fóry. "Tak už prestaň," povedal som. "V akom aute?" "Eda Bankyho." Ed Banky bol tréner basketbalového mančaftu na Pencey. Stradlater patril medzi jeho miláčikov, lebo hral centra, a Ed mu vždy požičal voz, kedy chcel. Študenti si nesmeli požičiavať autá od zamestnancov školy, ale športovci, tá mizerná banda, vždy držia spolu. Na všetkých školách, do ktorých som chodil, držala táto mizerná banda spolu.

Stradlater mi fingovanými údermi ďalej spracúval plece. Mal v ruke zubnú kefku a strčil si ju do úst. "Čo ste robili?" opýtal som sa. "Pokefoval si ju v tom Edovom voze?" Hlas sa mi triasol, až to nebolo pekné. "Ale, ale, to sú výrazy. Mám ti vydrhnúť papuľu?" "Pokefoval?" "To je obchodné tajomstvo, kamoško." Na ďalšie udalosti sa pamätám dosť hmlisto. Viem len, že som vstal z postele, akoby som chcel ísť na záchod alebo kam, a odrazu som sa naňho zahnal, chcel som ho tresnúť celou silou rovno po tej zubnej kefke, aby mu rozfaklila gágor. Lenže som netrafil. Zle som si to vyrátal. Podarilo sa mi len šuchnúť ho zboku po hlave. Asi ho to trochu zabolelo, ale nie tak jako som chcel. Asi by ho to bolo zabolelo poriadne, ale udrel som ho pravačkou a na tej nemôžem dobre stisnúť päsť. Od toho zranenia, čo som vám rozprával. Čo bolo ďalej, neviem, len som si naraz uvedomil, že ležím na dlážke a Stradlater mi kľačí na prsiach, červený jako moriak. Pritláčal ma na dlážku svojimi špinavými kolenami a bol ťažký jako cent .Držal ma za zápästia, takže som ho nemohol udrieť ešte raz. Bol by som ho zabil."

Autor: YALLA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.