kukuricu na siláž a dosádzajú zemiaky. Z ministerstva pôdohospodárstva sa i dostalo odporúčania zasiať jarinami celkovo 3 100 hektárov, lenže bardejovskí poľnohospodári zasiali jarinami zatiaľ len 1 613 hektárov, čo je 52 percent z ministerstvom odporúčanej plochy. "Pokračuje osev miešaniek. V jarinách sa naši poľnohospodári rozhodli v prospech krmovín. Teraz sa viac zameriavajú na kukuricu na siláž a miešanky, pretože živočíšna výroba v našom regióne je dôležitá," poznamenala riaditeľka Regionálneho odboru Ministerstva pôdohospodárstva SR v Bardejove Zuzana Remetová.
O skoro polovicu menšie zasiate jarinami plochy sa týkajú všetkých plodín. Napríklad bolo poľnohospodárom okresu Bardejov odporúčané zasiať jarnou pšenicou zhruba 400 hektárov, ale tí sa rozhodli ňou zasiať 217 hektárov. Nešlo iba o samostatné rozhodovanie, čomu dať prednosť. "Naši poľnohospodári nemali dosť osiva, ale ani podmienky nedovoľovali osiať všetku plochu, pretože do polí sa išlo neskôr a jarná pšenica potrebuje skoršie siatie," uviedla Z. Remetová. Podobne je to aj u jarného jačmeňa, kde namiesto odporúčaných 1 800 hektárov zasiali 731 hektárov, a u ovsa. Toho namiesto 900 hektárov zasiali 665 hektárov.
Okrem plánovaných plôch pod jariny poľnohospodárom prácu dodali aj vyorávky ozimných obilovín. Tie v okrese Bardejov prezimovali nie najlepšie. Z. Remetová konštatovala, že po druhej biologickej inventarizácii bolo potrebné vyorať 456 hektárov obilovín, čo je 8,5 percenta zo zasiatej plochy. "Bolo dosť veľa chorôb a porasty boli slabšie po zime. Je to dané aj trocha neskoršou sejbou v jeseni," dodala Z. Remetová. Najviac museli vyorať raže - 20 percent osiatej plochy, tritikale 12 percent a ozimnej pšenice 5,8 percenta osiatej plochy. Vyorávky neobišli ani porasty ozimnej repky, ktorú pre nedostatočnú hustotu museli zameniť za iné plodiny na 13 percentách plôch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
