tomuto majmu písmu. Velé roky som mlšel, lebo som musel, kot som písal proti tým tankom, ša nám prinesli internacionálnu pomoc k boju proti vymysleným kontrarevolucionárom za kotriho aj mne pokladali. Konešne teraz som našol pochopenja u redaktorky týchto novín, mladej a barz peknej panej Krausovej. Za to jej pekne dekujem a do smrti jej to nezabudnem.
Velé vecí ma tlašé pri srdcu, o kotrých by som postupne chcel napísat, lebo som prežil hospodársku krízu za prvej ČSR, druhú svetovú vojnu i velku bjadu po nej. Potom, kot smo se mali kus lepši za socializmu, nepustili nás za hranice, aby smo nevideli ak vo svete žijú lude. Tí zhnití kapitalisti, kotrí telo rokov žili v tom prehnitom kapitalizme, že od toho velkiho vykoristovania skoro pokapali ako tá slanina na našom salaši. Len kot nás potom pustili a na vlastnja oši smo videli, ako hnijú, zachcelo se aj nám tak se trápit, klušikami na placoch smo si vybojovali slobodu. Lenže to, ša potom prišlo, nikto z nás nešekal. Ukázelo se, že ni smo na tú demokráciu ani dost dozretí a na kapitalizmus zas dost prehnití. Ani nevjam, v šom žijeme. Pripadá mi to ako tot guláš z akvária. Nijako se nám nedarí z neho urobit v nom šistú vodu so zlatými rybiškami. Pravdaže, podaktorím se už aj podarilo nachytat z tých zlatých rybišok, lenže tí už dávno od nás ufujazdili.
V tejto novej demokrácii sa šitko maže robit, dokonca aj barz velkja dlhy, vyklamat od poctivých ludí ešte aj tja poslednja peneze, našporenja na pohreb. Kot v susednom Maďarsku furt zvyšujú penzie, nám popod furt pretehujú aby smo boli ticho, lebo za pár rokó nebudú peneze ani na dochodky. O doktoroch, korházoch, ljakoch ani nerozprávem, lebo by to bula dluhá povedaška. Kde sú vlastne tja peneze, ša sme se naplatili na nemocenskom poistení a danoch a dokonca aj na fond solidarity? Najnovši se ukázalo, že smo tým vlastne podporovali teroristov, kotrí stále len špekulujú, kotor mrakodrap s tíma velikima eroplánmi poválet a v nich civilných ludí, úplne nevinných, pripravit o životy. Jé Vám povjam, že takja živja bomby ešte vo svete nikto nepoužil. A to ešte ni je konec. Tí Ladinoví lude sú ako šváby po calom svete pokrytí a len na jeho povel šekajú, aby zas daký masaker urobili.
Nevjam ako ste vy na tom, ale mne ide porazit kot vidím tja vysokja ceny v tých našich sklepoch, pritom mám toto maj starý velký pudelár taký prázdny, že cúk ako strašnja tornádo by mohol v nom od rána do vešera a naopak od vešera do rána vybesnet. Ši ste aj vy na tom tak? Mojé stará mi furt vytíka, že ešte aj penziju mám malú. Vera, vera, kto by bul dakody pomyslel, že kot sme se narodili tak aj v kríze umreme. Jednoducho penezi nikde nito a každý natehuje k Vám ruky, aby smo len platili a platili. Dokonca aj za dáždovú vodu.
Nevjam, kde tí naši financi vymjanejú tia tvrdja našo koruny za vatikánsku. Ved pánboh za tot dážd tja našo peneze nebere. Ša si za nich v nebi kúpi, ved tam asi nemajú ani vekslákov, kotrí by tam na šiarno výhodne ich menili. Ani tí naší rablove, kotrí na sprostosti a lakomosti velé našich ludí milijárdy zarobili a ušli do Horvátska, sa do neba nepripravujú. Nevjam, ši se dakody aj domov vráte. Kot sú oni takí prefikaní, že ešte aj od podaktorých našich ludí calja miliony vylákali takými prehlednými slubami ako sklo. A naši lude im na to naleteli, lebo velé je takých, kotrí sa cez den tak težko vyrobé, vešer potom pri zapnútom televízore zaspé. Vera, velé takých bulo, ša neposlúchalo našu starú financministerku Šmegnerovú, ktorá neraz povedala ludom do duši, aby se nedali oklamat neštátnym bankám na ich lákavja sluby, lebo lehko na to mažú doplatit. Smutná vec je, že ju neposlúchli. Márne, múdri ludé sa ušja na chybách druhých a lakomí na vlastnej škode. Keby si buli všimli Albáncov, kotrí tak doplatili na tých pyramídových hrách, alebo Čechov, kotrí doplatilina sasánkovo záložne, nikdy by se nadali nalapat tým našim rablovom. Lenže, ráz je to už tak, že ludskja pijavice nikdy nevyhynú. Škoda! Nateraz konším so želaním šitkoho najlepšiho každym nášmu šitatelovi a slubujem Vám, že aspon ráz týždenne Vám šitkým budem písat.
Autor: Váš bašík z Gemera
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
