Spišskej Novej Vsi v spolupráci s Oravským múzeom P.O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne. Je to putovná výstava a zásluhu na jej realizácii má RNDr. Oľga Removčíková, botanička z Oravského múzea. Komisárkou výstavy v spišskom múzeu je RNDr. Marta Nižňanská. "Rozčlenili sme ju do niekoľkých celkov. V prvom si záujemcovia môžu pozrieť stručný prehľad dejín botaniky, druhá časť je venovaná liečivým účinkom rastlín a ich praktickému využitiu. V ďalších celkoch sú materiály o drevinách a využití dreva, jedovaté rastliny a záverečnú kapitolu tvorí ochrana rastlín," podáva výklad M. Nižňanská.
Z 18-steho storočia pochádza herbár kamaldulského mnícha Cypriána z Červeného Kláštora. "Je to najstarší herbár z územia dnešného Slovenska a tvorí ho 97 listov s 283 rastlinami", upresňuje M. Nižňanská. Ďalšími významnými botanikmi 18.storočia boli A. Scopoli, ktorý pôsobil v Banskej Štiavnici a bratislavský lekár S. Lumnitzer. Na prelome 18.a 19.storočia sa o rozvoj botanického výskumu zaslúžil P. Kitaibel. Pri osobnostiach 19.storočia nesmieme zabudnúť na také mená ako J. Ľ. Holuby a A. Kmeť boli to kňazi, ktorí významne prispeli k výskumu rastlín na území Slovenska. Konkrétne na území Spiša botanizoval Viktor Greshik, ktorého herbárske položky sú zastúpené v múzeu. "Môžete tu vidieť originály starých herbárov v latinčine", ukazuje na objemné zväzky pod sklom M.Nižňanská. Ako prvú po slovensky písanú knihu o liečivých rastlinách vydal Juraj Fándly známeho Zelinkára.
Pri návšteve múzea sa návštevníci môžu pokochať farebnými fotografiami rastlín, ako aj ich sušenou krásou. Uvidíte tu množstvo čajovín, ale aj oleje, šampóny či cukríky, pri ktorých výrobe sa využili liečivé schopnosti flóry.
Domáckou atmosférou dýcha kútik so sušenými kyticami lipy, materinej dúšky či pamajoránu. Hneď vedľa upútajú miniatúry výrobkov z dreva, ktoré používali kedysi v minulosti naši predkovia. Jedna časť výstavy je venovaná aj jedovatým rastlinám, ktoré aj keď sú pre ľudský organizmus priamo škodlivé, nachádzajú svoje využitie famaceutickým spracovaním pri výrobe liekov.
Samostatnú časť zase tvorí ochrana rastlín. Na fotografiách sú znázornené ohrozené a chránené druhy rastlín a stromov na území okresov Spišská Nová Ves, Gelnica a Levoča. Návštevníci majú k dispozícii Zákon z roku 1994 o ochrane prírody a krajiny a Vyhlášku o životnom prostredí z r. 1999.
"Pozornosť je zameraná aj na ochranu húb", upozorňuje M. Nižňanská. "Napríklad hríb kráľovský je veľmi ohrozený druh. Muchotrávka cisárska je kriticky ohrozený druh a jej spoločenská hodnota sa cení na 1500 korún. To znamená, že pokuta pri likvidácii tejto "krásky" sa vyšplhá na túto sumu", uzatvára svoj výklad RNDr. Nižňanská.
Autor: špo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
