množstvo narkotík, no odhaliť sa podarí len zlomok. Nášmu denníku sa podarilo osloviť riaditeľa Odboru drog a nebezpečných materiálov Colného riaditeľstva SR Ing. Jozefa Luterána (na snímke), ktorý poodhalil problematiku boja s drogami.
Spotreba drog na Slovensku podľa neoficiálnych štatistík z roka na rok rastie. Zaradili sme sa už definitívne medzi krajiny, kde drogovo závislí ľudia nie sú ničím výnimočným. Odkiaľ k nám prúdi heroín, marihuana, či hašiš?
- Slovensko leží v teritóriu, kde je každý priechod cez hranice rizikový. Trás, ktorými putujú drogy je veľa, existujú však dve základné. Jedna je balkánska, kde heroín z Ázie, cez Turecko môže smerovať cez ktorýkoľvek priechod buď na náš trh, alebo do iných štátov. V rámci tejto trasy sú prioritné opatrenia na vstupe do našej republiky z Maďarska a Ukrajiny a následne pri výstupe do Poľska, Rakúska a Česka.
Druhá základná trasa, ktorá nás zaujíma, sú všetky vstupy do Slovenskej republiky. Sú to kuriéri, korí priletia do Bratislavy, alebo napríklad kontajner s niekoľkými tonami drog, ktorý k nám môže prísť z Odesy, Varšavy, alebo z ktorejkoľvek inej časti sveta.
Odlišuje sa spôsob prevozu drog v závislosti od toho, kto ich pašuje?
- Rozdiely určite existujú. Dôvodom je mentalita ľudí. Nemec napríklad, skryje drogy do nádrže, Albánec je schopný skúsiť to aj s igelitkou, plnou drog. Skrýše sa však stále zdokonaľujú.
Ako funguje záchytná sieť, ktorú polícia, spolu s Odborom drog a nebezpečných materiálov, postavila na slovensko-ukrajinskej hranici?
- Treba rozdeliť obchod s heroínom a drogami na báze canabis teda hašiš a marihuanu. Za posledné dva roky sa podarilo na slovensko-ukrajinskom hraničnom prechode v Ubli zachytiť dve veľké zásielky - 52 a 26 kilogramov heroínu, ktorý by sa na čiernom trhu dal predať za niekoľko stoviek miliónov korún.
Pokiaľ ide o canabis, cez slovensko-ukrajinskú hranicu prešlo niekoľko desiatok ton takýchto drog. Časť z nich sa podarilo zadržať buď priamo na hranici alebo na trase ešte pred vstupom na Slovensko. Priamo u nás sme zadržali takmer 13 ton. Ukazuje sa, že spolupráca medzi podsvetím v rámci bývalého Sovietskeho zväzu má ešte rezervy.
Spolupracujete pri sledovaní obchodníkov s drogami aj s Interpolom?
- Nie, a dôvodov je viacero. Podľa môjho názoru je Interpol skôr pošta, odkiaľ dostanete odpoveď niekedy až za mesiac, aj to je skôr zhoda náhod. My pracujeme v reálnom čase a informácie, ktoré potrebujeme musia byť aktuálne. Interpol možno zohráva dôležitú úlohu v boji s kriminalitou, zákonitosti medzinárodnej spolupráce pri odhaľovaní nelegálnych obchodov s drogami a zbraňami sú však úplne iné. Mojím Interpolom je osem ľudí, ktorí sú denno-denne podľa potreby priamo v kontakte s úradníkmi v tej krajine, kde máme operáciu.
Koordinuje Odbor drog a nebezpečných materiálov svoje akcie pri odhaľovaní nelegálneho prevozu drog, alebo zbraní s ukrajinskou stranou?
- Situácia na Ukrajine je podľa mojich informácií taká, že všetky prípady odovzdávajú KGB. Akurát sa ich tajná služba dnes už inak volá. Preto pokiaľ ide o drogy a zbrane, netvrdím, že nespolupracujeme, ale existujú v tomto smere dosť veľké rezervy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
