obyvateľstva Rómovia bývajúci v chatrčiach, je podľa riaditeľa školy Bohumíra Rovňáka takmer nemožné udržať normálne pedagogické postupy. Navyše v čase vyplácania sociálnych dávok je škola poloprázdna. Deti, ktorých rodičia putujú po peniaze na poštu, svojich živiteľov sprevádzajú. Je to pre nich jediná šanca, ako si z peňazí určených na mesiac niečo uchmatnúť.
"Máme existenčné problémy, budova sa doslova rozpadá. Sociálne zariadenie potrebujú urgentnú opravu, podobne fasády, telocvičňa, či okná. Škola nebola maľovaná štrnásť rokov, navyše žumpa nám preteká. Za posledné tri roky bola vytiahnutá raz aj to pred rokom," hovorí riaditeľ školy Bohumír Rovňák.
Jeho slová dopĺňa starosta obce František Šnír: "Tri roky nebola vytiahnutá žumpa, naposledy pred rokom, zlý je stále len starosta. Nemám záujem školu pri prechode zo štátnej správy pod samosprávu obce prebrať. Pozrite sa, aké problémy má Okresný úrad Košice-okolie, dlhy školstva sa ,len čo sa týka energií, vyšplahali do výšky 22 miliónov korún. Na opravy už OÚ nezostávajú peniaze. Rozmýšľam ako by sme teda vedeli udržiavať chod školy, ktorú musíme prebrať v takom stave v akom sa nachádza. Na budove je okolo 1000 sklenných výplní, takmer polovica z nich je však rozbitá. Rozpočet nám na prevádzku nevystačí."
Podotýkame, že aj keby starosta delimitačný protokol nepodpísal, škola sa aj napriek tomu dostane do správy obce. Nakoľko ide o školu, ktorú navštevujú žiaci zo spádových obcí, môže nastať situácia bezvládia. Napokon však starosta bude musieť aj napriek svojim vyjadreniam ustúpiť a o školu sa postarať. Aj keď to nie je jednoduché.
Vážnosť situácie si uvedomuje aj prednosta Okresného úradu Košice-okolie Ľuboš Pastor. "Škola by potrebovala na urgentnú opravu niekoľko miliónov korún. Len sanácia sociálnych zariadení potrebuje investíciu za dva milióny. My to však nie sme schopní utiahnuť, veď na tento rok sme na investície v 280 školských budovách okresu dostali od Krajského úradu 700-tisíc korún," vraví prednosta.
Pri našej včerajšej návšteve školy boli triedy skutočne poloprázdne. Väčšina rómskych detí sprevádzala svojich rodičov na nákupy. "Musia tam chodiť, keď chcú, aby im niečo kúpili. Nakupuje sa spôsobom strava, alkohol a riedidlá. Tie používajú na fetovanie. Keď som sa minule pýtal detí, prečo neboli v škole odpovedali, že nemajú v čom. V obci máme také rodiny, ktoré celé, počnúc najstarším obyvateľom, ktorý má myslím 70 rokov, až po deti fetujú. Kúpia si riedidlo, toulén, ktoré nalejú do sáčku od mlieka," dozvedáme sa od starostu obce F. Šníra. Riaditeľ školy B. Rovňák dodáva, že sa stali aj prípady, že deti prišli do školy sfetované.
"Sociálky, to je pre nich sviatok, že sa poriadne najedia. Väčšina žiakov chodí do školy bez desiaty, základné pomôcky nemajú, v školskej jedálni sa nestravuje ani jedno rómske diaťa. Navyše máme v deviatej triede dvoch, pričom jeden pôjde na učňovku. Toto je veľký problém. V podstate skončia školu a idú na sociálku. Minulý rok sme mali troch žiakov, neprišli však na prijímačky. Za posledných 20 rokov jeden rómsky žiak z našej školy ukončil učňovku o maturite ani nesnívajú," vysvetľuje riaditeľ školy a ťažká si, že sa základná škola stáva čoraz častejšie terčom lupičov. "Za posledných desať rokov nás vykradli 50-krát. Berú všetko, od vecí spolužiakov po stavebný materiál. Už som mal rozkopané dvere na riaditeľni, ukradli nám aj plot, ktorý odniesli do zberu."
O slovách kompetentných sme sa presvedčili na vlastné oči. V poloprázdnych triedach sa vyskytovali vraj len tí slušnejší žiaci. V druhom ročníku prípravnej triedy chýbali desiati. Podľa učiteľky je tento stav bežný vždy po sociálnych dávkach.
Samotné deti nám na otázku, kde majú spolužiakov povedali: "Nemajú topánky a šaty. Vždy keď sú sociálky chýbajú. Boli peňáze išli kupovať pálenku a víno. Kupujú riedidlá a fetujú," hovoria žiaci.
"Chýbajú tri-štyri dni, keď je teplo aj týždeň. Mám v triede aj takých, ktorí fetujú, peniaze si zoberú od matky, ktorá sa opije. Keď zaspí, jednoducho si ukradnú a utekajú kúpiť toulén a cigarety. Základné pomôcky nemajú, zásobujem ich ja, hoci chodievam do tábora, peniaze mi dajú len niektorí," dozvedáme sa od učiteľky a žiaci svorne prikyvujú: "V škole nám je lepšie ako doma, tam nemáme čo robiť."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
