Tak nás už totiž stihli označkovať úradníci v tomto meste," zhodnotila svoje súčasné postavenie Dana Scholtzová. Korene problému, s ktorým bojuje už niekoľko mesiacov, treba hľadať ešte na začiatku deväťdesiatych rokov, keď jej rodina bývala v podnikovej ubytovni Tatraľanu. Neskôr tento objekt odkúpilo mesto Kežmarok s úmyslom prestavať ho na tzv. štartovacie byty. Všetci jeho nájomníci boli preto vysťahovaní, okrem rodiny Scholtzovej. Rekonštrukčné práce pokročili v roku 2000 natoľko, že jedinou neopravenou bytovou jednotkou v obytnom dome ostal byt manželov Scholtzovcov.
"Keď nemali murári ostať 'stáť na mieste', museli s nami pohnúť. V tom čase sme preto dostali od mesta ponuku na výmenu bytu. Rohový byt na prízemí sme mali vymeniť za rovnaký byt, ale na prvom poschodí, v strede bytovky a s balkónmi. Kto by to odmietol?" pýta sa Dana Scholtzová a zároveň objasňuje jadro problému. "Nikto z kompetentných mi vtedy nepovedal, že nám výšku nájomného zdvihnú päťnásobne. Z pôvodných 625 korún mesačne, ktoré som platila za byt na prízemí, mám teraz platiť 3004 korún mesačne," roztrpčene hovorí D. Scholtzová a dodáva ďalej, že jej situácia je veľmi neľahká. Sama pracuje za minimálnu mzdu. Manžel je polovičný invalid s minimálnou šancou zamestnať sa. Z jej príjmu a manželovej podpory teda živia seba i dve dospievajúce deti. "Taký nájom jednoducho platiť nemôžeme a preto sme odmietli prevziať výmer," tvrdí s horkosťou v hlase sťažovateľka, ktorá za byt aj naďalej platí 625 korún mesačne. Výmer na 3004 korún neakceptuje a jej dlh na nájomnom sa preto aktuálne prehupol už cez dvadsaťtisíc korún.
"Viem sa vžiť do pocitov pani Scholtzovej. Keby mi dvihli nájomné o rádovo 500 percent, tiež by som hľadal možnosti ako dostať veci do pôvodného stavu," ľudsky a veľmi otvorene priznáva Štefan Zima, vedúci odboru výstavby a životného prostredia Mestského úradu v Kežmarku, ktorý vykalkuloval spornú výšku nájmu. "Pri cenotvorbe sme vychádzali zo smernice Ministerstva financií, týkajúcej sa kalkulácie výšky nájomného v tých budovách, ktoré boli financované s prispením štátu. Byt, v ktorom bývajú manželia Scholtzovci, patrí práve do tejto kategórie. Smernica hovorí, že výška nájomného za takéto byty môže dosiahnuť päť percent z nadobúdacej ceny. Z toho vychádza aj naša kalkulácia nájomného, ktoré platia nájomníci z celého objektu Mestskému podniku bytového hospodárstva (MBPH). Ten nám časť z neho odvádza do fondu rozvoja bývania, z ktorého zase hradíme úver Slovenskej záručnej a rozvojovej banke, z ktorej zdrojov sme spolufinancovali výstavbu týchto bytov. Je to proste kolobeh peňazí," vysvetľuje Štefan Zima a dodáva, že v súvislosti s týmto problémom bola táto kalkulácia podrobená aj finančnej kontrole.
Tá skonštatovala, že pri jej cenotvorbe neboli porušené žiadne predpisy. Celú záležitosť teda zamotala práve ministerská smernica, ktorá bola vydaná v takmer súbežnom termíne so sťahovaním manželov Scholtzovcov. "Spomínaným dokumentom sme sa začali zaoberať až v momente, kedy už Scholtzovci bývali v novom byte. Preto sa mi zdá tvrdenie o tom, že sme ich neinformovali o možnosti nárastu nájomného, príliš silné. Jednoducho sme to vtedy, keď sa sťahovali, ešte nemohli vedieť," konštatuje Š. Zima.
Vyzerá to teda tak, že pani Dana Scholtová sa momentálne nachádza priamo v ohnisku spomínaného kolobehu peňazí a hlavným problémom celej jej ošemetnej situácie je práve ich bytostný nedostatok. "Žiaľ, je to tak, ale tento fakt eliminuje aj možnosti riešenia tohto problému z našej strany. Najschodnejšie by totiž bolo poskytnúť sťažovateľke nový byt s podstatne nižším výmerom nájomného. Žiaľ, taký nemáme..." konštatuje Štefan Zima.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
