údajne šokovaná, že do druhého kola prezidentských volieb postúpil nacionálny extrémista Jean Marie Le Pen. A nepostúpil, ako by bolo po "bruselsky" politicky korektné, socialista Lionel Jospin.
Prieskumy prognózovali štandardný scenár - ďalej sa dostane súčasný prezident Jacques Chirac a s ním práve Jospin, terajší premiér. A zrazu padol "špinavý kameň do európskeho politického bazéna" (hovorca EK) a "narušený bol klasický model francúzskej politiky" (politológ Rupnik). Zbesilo sa analyzujú príčiny a volá o ratu. Súbor kontinentálnych ohlasov vyzerá, akoby tu Le Pen práve pristál z Marsu.
Nuž, Francúzsko si Le Pena v druhom kole plne zaslúžilo. A bolo by priam nespravodlivé, keby to vypálilo inak. Boli to špeciálne Chirac so Jospinom, ktorí pred dvoma rokmi dirigovali nezmyselný bojkot Rakúska po tom, čo sa do viedenskej vlády dostali "slobodní". A vo veľkom vyučovali rakúskych voličov z demokracie a z toho, že ako treba voliť. Teraz im ich vlastní ukázali, že ako sa volí, ak majú niekoho po krk. Nemali by sa hrať na lektorov demokracie v cudzine takí, ktorí si nevedia vypratať ani vo vlastnom dome. Frčkou roka je pondeľňajšie vyhlásenie rakúskej vlády, ktorá adresovala Parížu "znepokojenie v súvislosti s úspechom krajne pravicového kandidáta Le Pena". Nádherné - čím viac takých pekných gólov, tým krajšia bude Európa.
Zásadné je ale toto: Jospinov prepadák je prospešný, lebo je symbolický. Súčasný francúzsky premiér totiž stelesňuje to najhoršie, čím sa tzv. stredný prúd (teda neextrémistický) európskej politiky už dlhodobo prezentuje. Nedemokratické sklony, pokrytectvo, neúprimnosť, arogancia, sebectvo, bezhraničné kompromisníctvo, štátny paternalizmus vydávajúci sa za solidaritu, atď. Esenciou toho všetkého je Lionel Jospin, ale v nemenšej, resp. iba málo menšej miere aj "víťaz" prvého kola (necelých 20% hlasov), Jacques Chirac. Ten je navyše aj korupčník.
Väčšine voličov sa táto politika už "prežrala" do tej miery, že zostali doma. Le Pen získal druhé poradie vďaka mimoriadne nízkej účasti. Francúzski voliči napríklad nepostrehli, aký je rozdiel v programoch oboch hlavných kandidátov. Ani nemohli - rozdiel skoro žiadny nebol. Splývanie francúzskej ľavice a pravice sa krikľavo prejavilo na nedávnom summite EÚ v Barcelone, kde Chirac s Jospinom ruka v ruke brojili proti deregulácii energetického trhu. Občania jednoducho nevideli dôvod, prečo by si medzi dvoma favoritmi vôbec vyberali; k slovu sa takto dostala menšina, ktorá svoj "dôvod" mala.
Ešte vážnejší moment je, že v celej EÚ zóne, nielen vo Francúzsku, inteznívne silnie pocit, že demokracia stráca svoju prirodzenú legitimitu, že stále väčšmi sa rozhoduje ponad hlavy ľudí. A nie je to iba pocit, ale autentický fakt. Pričom práve tandem Chirac-Jospin je dlhodobým razičom politiky kabinetných dohôd s odbormi, korporáciami, záujmovými skupinami, Schröderom, Blairom a Bruselom. To, čo dnes definuje nielen Francúzsko, ale celú EÚ najviac, je DEMOKRATICKÝ DEFICIT ROZHODOVANIA.
Typickým produktom tejto čoraz horšej deformácie je slávna Zmluva z Nice, na ktorej sa európski lídri dohodli za hermeticky uzavretými dverami bez toho, aby na čosi takého mali priamy mandát voličov a bez toho, aby sa oň aspoň dodatočne uchádzali. Naopak, keď Írsko, ktoré ako jediné testovalo túto zmluvu v referende, povedalo nie, zniesli sa hromy-blesky na Dublin, že ako si čosi takého vôbec dovoľujú a či si uvedomujú, že blokujú "pokrok, reformy a rozširovanie". Najviac penil Jospin (a Belgičania). Aj pre toto je navýsosť spravodlivé, že arogantného socialistu voliči vyautovali.
Úspech Le Pena sa najčastejšie pripisuje imigračným vlnám a azylantom, s čím sa francúzska legislatíva nevie vyrovnať. Iste, prvotnou príčinou však nie je samotná kauza, ale pokrytectvo politikov, ktorí problém riešia tak, že to už ani nie je pokrytectvo, ale schizofrénia. Čo iného je vymýšľanie stále prísnejšej imigračnej legislatívy (a sedemročných prechodných období pre budúcich členov EÚ) na strane jednej, a na strane druhej prednášky o hodnotách solidarity, pomoci tretiemu svetu a pod? Nie je autentickejší Le Pen, ktorý hovorí, čo si myslí, a aspoň neblufuje?
Nielen vo Francúzsku, v celej Európe narastá vplyv extrémistov. Ich posilňovanie je priamo úmerné zlyhávaniu tzv. štandardných elít. Čo doteraz chýbalo, je vyvodzovanie zodpovednosti. Francúzsky príbeh je pozitívny v tom, že zlyhanie demokratické bolo tentoraz potrestané zlyhaním volebným. Dúfajme, že ako výstraha to prišlo ešte včas, pretože ten Le Pen naozaj žiadna zábava nie je.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
