prenájom čoraz väčšie nájomné, čo pošta nie je schopná splniť.
"Niektoré pošty sa nachádzajú v objektoch telekomunikácií, niektoré patria iným subjektom a len nepatrná časť je naša. Tieto budovy mestá a obce získali zo zákona v čase, keď prechádzal majetok štátu na obce. Mnohé však boli postavené v rámci združenej investičnej výstavby, čiže sme sa na ich výstavbe podieľali. Starostovia majú v poslednom čase tendenciu na týchto majetkoch podnikať. Vyrubujú nám vysoké nájomné, a to nás výrazne finančne zaťažuje. Veď sme za minulý rok vykázali stratu 154 miliónov korún," hovorí riaditeľ Slovenskej pošty, odštepného závodu Košice Ing. Milan Relovský a dodáva, že sa so starostami snažia všemožne dohodnúť.
"Činnosť, ktorú vykonávame, nie je pre nás zisková, je to predsa len služba pre ľudí. Ak sa na to pozriem z podnikateľského hľadiska, mohli by sme pokojne väčšinu stratových pôšt zatvoriť. Niektorí starostovia to chápu, niektorí nie a preto v niekoľkých obciach v blízkej budúcnosti pristúpime k zatvoreniu pôšt. V obciach je každá pošta stratová. Problém máme s Bohdanovcami, no dúfam, že sa so starostom dohodneme."
Oveľa väčší problém má však pošta s podnikateľmi, ktorí rozhodnutím mesta získali, či vydražili nejakú nehnuteľnosť. V rámci predaja budovy však mesto nevytvorilo žiadne vecné bremeno s tým, aby v týchto priestoroch mohla byť naďalej pošta, pričom v zmluve sa nenachádzala klauzula o zachovaní určitých princípov v stanovovaní nájomného.
"Podnikatelia nám teraz zvyšujú nájom, čo by som dokumentoval na pošte 21 v obchodnom dome Dargov. Táto pošta bola postavená aj za finančného prispenia štátneho podniku Spoje, no nie sme jej vlastníkmi a celý problém rieši súd. Majiteľ objektu od nás požaduje 10 tisíc korún za meter štvorcový. To si nemôžeme dovoliť zaplatiť a uvažujeme aj o zrušení tejto pošty v prípade, že sa nedohodneme. Pritom práve táto pobočka je ako jedna z mála zisková," dozvedáme sa od Ing. Relovského, ktorý dodáva, že pošta č. 7 na Luníku II. bude čoskoro zrušená.
"Vlastník objektu nám poslal návrh zmluvy, kde nám trojnásobne zvyšuje nájomné. My sme to neakceptovali a podnikateľ nám dal výpoveď. Keďže táto pošta nie je pre nás strategická, rozhodli sme sa, že ju od 20. mája zatvoríme. Pokiaľ budú rásť nároky starostov, či podnikateľov, budeme rušiť poštové pobočky. My sa snažíme s každým dohodnúť, existujú však určité mantinely. Sme síce stratoví, avšak chceme udržať v chode čo najviac pôšt."
Obyvatelia sídliska KVP sa neraz ponosujú na skutočnosť, že pošta v ich teritóriu nepostačuje požiadavkám.
"Vieme o tom, mesto nám vyčlenilo parcelu, kde by sme mohli postaviť poštu, bohužiaľ však na výstavbu nemáme dostatok finančných prostriedkov. Teraz sa nám núka s mestom dohoda o umiestnení pobočky v obchodných priestoroch na Hlavnej triede. Musíme sa však dohodnúť na takej zmluve, ktorá by aj v prípade sprivatizovania objektu zaisťovala pre nás prijateľný nájom. Málokto si uvedomuje, že sme síce štátny podnik, ale nie sme napojený na štátny rozpočet a žijeme len z toho, čo zarobíme," vysvetľuje riaditeľ a na našu otázku, ako je možné, že je pošta v takej strate, keď sa už niekoľkokrát zvyšovali ceny v tejto oblasti, dodáva, že podľa jeho názoru sú ceny za poštovné služby poddimenzované.
"Nech sa len ľudia pozrú, ako sa zvyšovali niektoré veci od roku 1989 a koľkokrát sa zvýšila cena za naše služby. Tohto roku sme ich zvýšiť nemohli, pretože nám zvýšenie neschválilo ministerstvo financií. Máme regulované ceny."
Jednou z ciest, ako obísť zvýšené požiadavky na nájomné, je budovanie tzv. poštovní.
"Uvažujeme o tom a v budúcnosti, keď budeme chcieť zlepšiť našu ekonomiku, rátame s ich vytvorením. Poštové služby bude vykonávať na základe zmluvy napríklad pumpár, či krčmár."
Zdá sa, že problémy pošty nemajú konca kraja a je možné, že dôjde aj k zrušeniu, či presťahovaniu Hlavnej pošty. Tá bola postavená v 30-tych rokoch ako Krajské riaditeľstvo pôšt. Následne došlo k rozdeleniu bývalého podniku Spoje na telekomunikácie a poštu. Vtedy riadiaci pracovníci spojov prešli do telekomunikácií.
"Delením majetku došlo k rozhodnutiu, že táto budova pripadne telekomunikáciám. Zdôvodňovali to tým, že tam majú viac technológie. Samozrejme, že telekomunikácie potrebujú vzhľadom na vývin techniky stále menšie priestory, naopak, my sa potrebujeme rozširovať. V súčasnej dobe je vlastníkom budovy Deutsche Telecom a my mu platíme recipročné nájomné. Keďže telekomunikácie svoje priestorové nároky redukujú, predpokladám, že sa čoskoro zmení ich ponímanie a začnú pýtať od nás trhové nájomné. Aj preto v dohľadnom čase opustíme budovu, čo sa týka kancelárskych priestorov. Ide nám však o historickú budovu, ľudia si na ňu zvykli. Vysoké nájomné, aké si môžu dovoliť platiť banky, by sme však neutiahli. Táto hrozba však nad nami visí ako damoklov meč."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
