odvolacom konaní na Najvyššom súde oslobodený spod obvinenia z trestných činov vraždy a brania rukojemníka. Existuje už iba mimoriadny opravný prostriedok "dovolania", ten je však naozaj mimoriadny. Podľa niektorých výpočtov teda môže Černák teoreticky opustiť Leopoldov už o rok a pol, keďže vtedy sa mu preklopí do druhej polovice osemapolročný trest za "menšie" delikty.
Kauza je zaujímavá tým, že tri roky bola lídrom nielen kriminálnych, ale občas (keď sa blížilo práve aktuálne pojednávanie) i titulných stránok novín. Popri Duckého vražde sa stala imidžovkou bývalého vedenia vnútra. Z exemplárneho prípadu potrestania nebezpečného gangstra sa však napokon vykľula len poľutovaniahodná sága s rozpačitým koncom. Kauza s novou naliehavosťou nastolila celý rad otáznikov nad fungovaním celého reťazca spravodlivosti - najmä však vyšetrovateľov.
Niet dôvodov ani extra dôkazov spochybňovať konečný verdikt. Keby aj bol opačný, na mizernom dojme sa nič nemení. Pochybnosti budí samotný priebeh "procesu storočia" (mimochodom, ktorého? - začal ešte v r. °99). Keď krajský súd v BB vyniesol prvostupňový výrok - vinný a 15 rokov - nechal sa počuť exminister Pittner: "Rozsudok mohol byť aj tvrdší, ale nie je ešte všetkým dňom koniec". Zlaté ústa - naozaj nebol.
Rekapitulovať seriál odvolacích konaní by bolo úmorné. Sprevádzali ho však samé zvláštnosti: Miznutie bez stopy a umieranie svedkov za podivuhodných okolností; totálna zmena výpovede korunného svedka, ktorý bol strážený v "ochrannom režime"; ten napokon policajtov obvinil z vydierania a nátlaku; policajný audiozáznam z podplácania tohto svedka, údajne Černákovými komplicmi, ktorý sa však nedal využiť ako dôkaz; spochybnenie identity samotnej obete vraždy. Celý príbeh pritom stál práve na slovách "utajeného svedka", ktorý bol od počiatku nevieryhodný svojou minulosťou. V tomto sa kauza až "jednovaječne" ponáša na Duckého prípad, v ktorom bola celá obžaloba tiež založená na výpovedi absolútne nevieryhodnej osoby. Akoby ich jedna mater mala...
A to stále nie je všetko: Iba kvôli obave, aby sa Černák nedostal von, bol účelovo novelizovaný Trestný zákon tak, aby sa predĺžila zákonná lehota väzby až na päť rokov. Dva týždne predtým, aby nikto nepochyboval, že sa mení právo iba pre tento jeden prípad, sám premiér ubezpečil verejnosť, že "Černák z basy nevyjde". A ďalšie kuriozitky, ktoré zostanú medzi doskami spisov: Napr. Pittnerova historka o chystanom únose prezidenta a iných ústavných činiteľov, ktorý mal riadiť priamo z basy (!!) Černák. Médiá napínala asi mesiac, rovnako ako ďalšia "hollywoodska" story o skobách, ktoré vyrástli na streche leopoldovskej väznice, aby Černák mohol ujsť.
Skrátka a jasne: Miesto dôkazov proti Černákovi, ktoré napokon chýbali, sa v procese utešene zbierali skôr dôkazy proti vedeniu vnútra a iným činiteľom, že sa plietli do kauzy väčšmi, než by sa v krajine so slušnou demokraciou patrilo. Spolu s vraždou Duckého aj tento prípad naznačuje, že miesto systémových opatrení smerujúcich k spriechodneniu spravodlivosti uprednostnilo vedenie štátu, minimálne počas pôsobenia exPittnera, politiku svetelných efektov. Teda exemplárnych procesov, ktoré však neboli technicky ani dôkazovo zadministrované tak, aby občan nadobudol pocit, že spravodlivosť na Slovensku funguje. Pričom toto bol hlavný zámer politikov. Ako absolútny debakel vyzerá, paradoxne, akože systémový prvok - chránení svedkovia. Je totiž jedno, či Alexander H. krivo vypovedal na konci, či na začiatku. Kompromitujúce je, že uprostred režimu policajnej ochrany zmenil výpoveď. A toľko stačilo, aby položil na lopatky celú obžalobu z vraždy.
Reformy v trojuholníku vyšetrovanie-prokuratúra-súdy sú vždy ťažké, keďže politici sú okamžite obviňovaní zo zasahovania do nezávislosti. Nota bene, ak si dávajú vopred do POLITICKÝCH programov také nepodloženosti, ako je trestanie skutkov svojich predchodcov. Začína však byť zrejmé, že celý cyklus vymáhateľnosti práva, a nielen trestného, si vyžaduje na Slovensku dramatický rez. Aj personálny, aj systémový. V rôznom stupni spochybnenia dôveryhodnosti sa nachádzajú polícia, prokuratúra i súdy. Keby sa na obzore rysovala čo len trochu akcieschopná povolebná garnitúra, dalo by sa dúfať, že sa čosi pohne. Skôr to však vyzerá tak, že po septembri sa dožijeme iba nových "lejzrových šou" typu Černák a Ducký.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
