aj atmosféru svetového šampionátu. Pravda, bolo to ešte v roku 1990, keď Vilo pod taktovkou Václava Ježka pomohol Československu k postupu do štvrťfinále na svetovom mundiale v Taliansku. Práve tento úspech mu otvoril dvere do Baníka Ostrava či francúzskeho FC Toulouse. Po tom, čo sa mu legionársky chlebíček zunoval, vrátil sa pod Tatry. Najprv obliekal dres Žiliny, potom Banskej Bystrice, aby napokon zakotvil v materskom Ružomberku. Práve v srdci horného Liptova sa po skončení jesennej časti prebiehajúceho ročníka rozhodol ukončiť svoju bohatú hráčsku kariéru. "Aby som to upresnil, kopačky som definitívne na klinec ešte nezavesil. Koncom lanského roka som sa rozlúčil akurát s vrcholovým futbalom, neoficiálne však ešte stále hrávam. V ružomberskom béčku, v drese štvrtoligovej Ľubochne, sa snažím ešte vyzvŕtať mladých," s úsmevom na tvári tvrdí ostrieľaný matador, ktorého hlavnou pracovnou náplňou sa počnúc týmto rokom stalo trénovanie. Keďže každý musí raz niekde začať, Hýravý sa rozhodol pre koučovanie dorastencov. Pravda, zatiaľ robí len asistenta Štefanovi Zvalovi pri družstve staršieho dorastu MŠK SCP, ale neskôr by určite rád privoňal aj vyššie. "Samozrejme, každý má také ambície. Ja sa však nikam nenáhlim. Mrzí ma však, že už pri dorastencoch dostávam od futbalovej reality krutú facku. Aj keď sme v druholigovej tabuľke prví a postup by nám už zrejme nemal újsť, z prístupu svojich zverencov k povinnostiam som veľmi sklamaný. Futbal je pre nich v hierarchii hodnôt až kdesi na treťom mieste, čo je pre mňa nepochopiteľné. Keby mala naša generácia také možnosti, ako majú oni teraz, boli by sme ešte lepší. Ich však všetky vymoženosti zhýčkali, je im dobre, a tak si hrajú taký pohodový futbal," nešetril kritikou do vlastných radov čochvíľa štyridsaťročný futbalista. Jeho hnev je oprávnený, pretože k družstvu prišiel počas zimy, keď bolo na prvej priečke bez straty jediného bodu. Po šiestich jarných kolách sú však mladí Liptáci chudobnejší o rovných sedem. Možno je to aj príčina toho, že až päť hráčov v dorasteneckom veku hráva za marsuperligový MŠK SCP. Keby mali v zostave Rólanda Števka, Michala Kubáňa, Mariána Kurtyho, Petra Očovana či Igora Žofčáka, ich séria by istotne nedostala také vážne trhliny. "Takto zase na to nehľadím, pretože je dobré, keď mladí dostávajú šancu v lige. Žofčák s Kurtym nastupujú vo výbere Vladimíra Rusnáka pravidelne, takže s nimi ani nerátame. Ostatní z času na čas oblečú aj náš dres, ale je to skôr zriedkavé. S trénerom Zvalom sa však nechceme nato vyhovárať, pretože to, že sa naši chlapci uplatnia aj v najvyššej súťaži, je aj pre nás dobrá vizitka," vravel rodák z Liskovej, dedinky ležiacej poblíž Ružomberka. Keď už sme Vila oslovili, nedalo nám, aby sme sa ho neopýtali, ako vníma súčasné veľmi dobré umiestnenie Ružomberka v Mars superlige. "Prirodzene, mám z toho radosť. Každý si myslel, že po zimnom odchode viacerých kvalitných hráčov, vrátane trénera Mikuláša Komanického a mňa, budeme v tabuľke klesať. Vladimír Rusnák však dokázal umne zapracovať mladých hráčov do zostavy a výsledkom je druhá pozícia. Boli by sme radi, keby to takto ďalej vydržalo, pretože vlaňajšiu účasť v Pohári UEFA by sme chceli zopakovať," prezradil študent trénerskej jednotky, ktorý v sezóne 1997/1998 okúsil aj trénerske metódy súčasného kormidelníka slovenskej reprezentácie Ladislava Jurkemika. Ten spolu s asistentom Miroslavom Mentelom položil základy súčasného ružomberského futbalového zázraku. "Mám naňho veľmi dobré spomienky. Je to síce prísny, ale veľmi spravodlivý tréner. Napokon jeho výsledky pri reprezentácii sú jasným výsledkom jeho schopností. Nazdávam sa, že to bola veľmi správna voľba, lebo je to správny chlap na pravom mieste," dodal Viliam Hýravý.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
