predstaví aj najstarší člen nášho kádra Jerguš Bača (na fotografii). Popravde mnohých možno aj zaskočilo, keď na začiatku prípravného bloku sa v nominácii objavil tento matador. Tridsaťsedemročný obranca, ktorý v posledných sezónach hájil farby nemeckého Oberhausenu v DEL, kde bol oporou zadných radov a pilierom tímu (nosil i kapitánske céčko), však poprel zaužívanú zvyklosť, že hráč v jeho veku už nemá nárok na štátny dres. Naopak, dokázal, že o všetkom rozhoduje nielen výkonnosť, ale hlavne srdce, entuziazmus, chuť a obrovská vôľa. Tento rodák z Liptova, kde odjakživa sa ľudia prezentovali húževnatosťou a skromnosťou, si váži poctu reprezentovať a je ochotný obetovať pre svoj kredit v národných farbách maximum.

Po tom, čo dostal pozvánku na prvý zraz a oslovili sme ho, Jerguš neoplýval, ako je uňho zvykom, siláckymi rečami. Zo svojej praxe vie, že dopredu neradno stavať si vzdušné zámky. "Testy kandidátov v kvalitných zápasoch so silnými súpermi odhalili prednosti a nedostatky každého hráča vrátane mňa. Odohral som všetky duely a pokiaľ ide o prípravu, splnila zámer, nebola únavná ani dlhá, ale taká akurát. Bolo dosť času na regeneráciu, zohranie sa." Bača síce skončil skôr v nemeckej súťaži, ale ako pravý profesionál nezaháľal, vedel, že si nemôže dovoliť žiadny výpadok na ľade, v jeho veku predsa len také pauzy už cítiť. Preto do začiatku reprezentačnej prípravy trénoval s Košičanmi, najprv s áčkom, potom s juniormi. A či si pripúšťal aj alternatívu, že do Švédska nepoletí?

"Nominácia ma prekvapila. Tým, že som ju prijal, som zvážil aj skutočnosť, že sa do konečného výberu nemusím zmestiť. Premýšľal som nad tým, že sa nemusím osvedčiť a spĺňať zámery trénerov, ale moje ambície ma hnali k tomu, aby som nesklamal a naplnil reprezentačný údel. Robil som pre to všetko a som rád, že budem opäť štartovať na tomto vrcholnom podujatí. Chcel by som ale zdôrazniť to, že miestenkou v slovenskom kolektíve na šampionáte nič nekončí, iba začína. Náročné chvíle ešte len prídu a bude záležať na každom z nás, ako sa vyrovnáme s tlakom a zodpovednosťou."

Pravdaže, medzi adeptmi, ktorí ašpirujú v prípravnom období na flek v konečnej zostave, sú silné putá. Veď viacerí prichádzajú z rovnakých tímov a keď niekto neupúta tak, aby sa s ním rátalo aj na ďalšie akcie, tak toho ďalšieho to i mrzí. Aj Jerguš mal takéto pocity. "Bolo mi ľúto, že Laco Karabin, s ktorým som tri roky pôsobil v Oberhausene, nedostane príležitosť účinkovať na šampionáte. Tesne predtým, než pán Filc vyriekol mená tých, ktorí si balili batožinu a odchádzali domov, sme sa o tom bavili. Prišli sme k názoru, že na poste pravého krídla bola obrovská konkurencia aj vzhľadom na nominovanie Petra Bondru či Mira Šatana. Veď tlak konkurencie odstavil aj Jana Pardavého. Myslím si, že Laco to športovo zobral, že prednosť dostali hráči, ktorí sú o čosi lepší než on."

Jerguš naposledy reprezentoval na MS pred štyrmi rokmi. Za ten čas sa všeličo pomenilo, do pozornosti sa dostali jednotlivci, o ktorých možno nemal ani potuchy. Aj preto ho niektorí chlapci prekvapili svojou výkonnosťou a talentom. "Spomenul by som aspoň jedno meno Košičana Gabiho Špilára. Ten bojoval až do konca. Nemal žiadne obavy, trému, počínal si naozaj sympaticky, dravo sa bil o to, aby presvedčil. Hoci mu to nevyšlo, vyslúžil si obdiv. Neosvojujem si nárok hodnotiť zástoj spoluhráčov, ale nedá mi, aby som nekonštatoval, že v každom stretnutí podal veľmi dobrý výkon. Jeho hokejová kvalita gradovala v závere a verím, že tréneri to museli mať v jeho prípade naozaj veľmi ťažké, keď zvažovali, koho zobrať a koho zase nie."

Zdalo sa, že adepti na miesta v obrane to mali o čosi jednoduchšie, lebo ich nebolo poruke toľko ako útočníkov. Náš legionár sa však na to pozrel inak. "To je v kompetencii trénerov, ako sa rozhodnú. Možno mnohí nedostali ani ponuku, aby prišli na zraz, ďalší odmietli alebo nemali záujem, aby si obliekli štátny dres. Navyše máme výborných bekov, ktorí momentálne nie sú voľní, lebo nastupujú na stretnutia v play-off v NHL. Určite ale v ofenzíve bol väčší pohyb hráčov než v defenzíve." Baču od začiatku obdobia previerok pred MS kouči zaradili do rovnakej päťky v obrane s Lacom Čiernym, pričom v útoku boli stále Peter Pucher a Marek Uram. "Je to zohraná dvojica, ktorá môže hrať naslepo. Dokázali to i tým, že skoro v každom vystúpení dali gól a mali gólové asistencie. Akurát na pravom krídle sa chlapci striedali, hral tam Karabin, potom Pardavý a naposledy Bartečko."

Bývalý hráč Košíc zostal verný svojmu hernému štýlu, neraz sa púšťal aj do útočenia, vyslúžil si za to zápisy za góly či prihrávky. "Osobne sa domnievam, že vo Švédsku budeme mať výbornú ofenzívu, lenže dôležité bude, ako zvládneme bránenie. Preto veľa bude záležať na zástoji obrancov a, samozrejme, ambície sa budú odvíjať i od toho, ako nás podržia brankári." Fanúšikovia hokeja, prirodzene, očakávajú, že Slovensko odčiní sklamanie z olympiády. To ale nie je také jednoduché. "Je ťažké predvídať, na aké umiestnenie si môžeme trúfnuť. Dostať sa zo skupiny je prvý krok, potom prídu na rad ďalšie. V ďalšom priebehu to vlastne bude turnaj jedného zápasu, keď sa stretnú rivali v boji o postup. Najdôležitejší ale bude začiatok vstupné meranie síl s Poľskom. Veľakrát práve premiéra naznačila, ako vysoko môže kolektív rúbať. Ak zahráme dobre, chytíme správny vietor do plachiet, určite to ovplyvní celkovú náladu, pohodu v našich radoch."

J. Bača sa prvý raz ocitol ako zverenec Jána Filca. Za dva týždne, ktoré strávil pod jeho dohľadom, ho neoprávňujú vynášať súdy o tom, ako naňho tento lodivod zapôsobil. Na dojmy bude čas neskôr. "Určite ale má na mysli hlavne to, aby sme sa rehabilitovali za olympiádu. V tejto súvislosti výber robil tak, aby sa neopakovalo to, čo na olympiáde. " Všetci reprezentanti vedia, že na MS nehrajú len za Slovensko, ale aj za seba vzhľadom na uzatváranie kontraktov na budúcu sezónu. Jerguš s týmto názorom súhlasil. "To platí odjakživa. Ak sú úspešné výsledky tímu, profitujú z toho i jednotlivci, borci, členovia realizačného tímu." Jerguš ešte nemá uzatvorené angažmán na ďalší ročník. Ozvali sa mu zástupcovia niektorých nemeckých klubov, ale i z Česka, predtým ho kontaktovali Košičania a Liptáci. Na uzatvorenie zmluvy má však podľa jeho vyjadrenia ešte dosť času. Je zvyknutý neponáhľať sa pri vážnych rozhodnutiach.

Mimochodom, tento šampionát je zaujímavý i tým, že viacerí hráči sa na ňom predstavia po dlhšej odmlke a niektorí po prvý raz. Trebárs Peter Bondra. "Teším sa na stretnutie s ním, dlho sme sa nevideli. Naposledy, ak ma pamäť neklame, sme nastúpili za nároďák v roku 1996 na Svetovom pohári v Kanade a Amerike. Je to preňho tiež veľká výzva, aby sa prezentoval v čo najlepšom svetle. Pre tím to bude mocná vzpruha, že nastúpi za nás. Veď Peter je osobnosťou, pojmom a verím tomu, že potiahne ostatných." Švédsko je pre Baču zaujímavé i tým, že tu niekedy hral (Leksand), okrem toho štartoval v tejto krajine na MS pred trinástimi rokmi. "Bol som tam na prvom svojom šampionáte, teraz sa tam vraciam, takže vnímam túto skutočnosť dosť nostalgicky." A čo donesie svojim ratolestiam skúsený kozák zo Škandinávie? "Nad tým som nerozmýšľal, ale určite im urobím radosť tým, že predvedieme ľúbivý a hodnotný hokej, ktorý poteší všetkých našich priaznivcov. To je želanie každého, divákov i nás, hráčov."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.