Katarínu D. z pokusu o trestný čin lúpeže so zbraňou. Dopustili sa ho ako organizovaná skupina, pričom predajňu potravín Vamex s. r. o. nachádzajúcu sa v Zuzkinom parku v Košiciach nevylúpili len preto, že im v tom zabránili policajti. Pri ukladaní trestov súd prihliadol na to, kto a akou mierou prispel k spáchaniu trestného činu, na register trestov obžalovaných a život, aký dovtedy viedli. V tomto hodnotení obstála najlepšie 24-ročná Katarína, ktorej súd vymeral 5 rokov v prvej nápravnovýchovnej skupine (NVS), o rok viac dostal 31-ročný Albert s tým, že trest si odpyká v druhej, prísnejšej NVS. Desaťročný pobyt za mrežami v tretej najprísnejšej NVS si ako obzvlášť nebezpečný recidivista vyslúžil 32-ročný Marko.
Trestnú lavicu Okresného súdu Košice II okrem uvedenej trojice pôvodne zahrievali aj 26-ročný Milan G. a o päť rokov mladší Marián R., ktorých súd spod obžaloby prokurátora, čo im kládla za vinu prípravu na trestný čin lúpeže, oslobodil.
Pre pripomenutie uvedieme, že obžalovaní sa pokúsili 21. decembra 1999 asi o 21.00 hod. vykradnúť predajňu potravín Vamex s. r. o., v ktorej pracovala Katarína. Ona zabezpečila plánik miestností, kancelárií a miesta, kde sa nachádzal trezor, do ktorého sa odkladali denné tržby. Obžalovaní a ich priatelia potom navštívili chatu Kataríniných rodičov v Malej Lodine, kde si obstarali mačetu, plynovú pištoľ, detskú atrapu pištole na kapsle, kukly a športovú tašku. Išlo o veci, ktoré použili pri pokuse o lúpež. Predpokladali, že pred Vianocami môže byť v trezore pekná tržba. Podľa Kataríninho odhadu to mohol byť aj milión korún. Po návrate do Košíc sa všetci rozišli domov. Ako však vyplynulo z dokazovania pred súdom, obžalovaní nenechali nič na náhodu. Lúpež nielen naplánovali, ale si aj presne rozdelili úlohy, kto a čo bude robiť...
Keď svitol deň D, resp. večer, priviezli sa na miesto činu. Katarína zostala sedieť v aute, zatiaľ čo Albert s mačetou, Marko s plynovou pištoľou v ruke a taxikár Viktor, ktorý ich priviezol, prišli k zadnému vchodu potravín. Natiahli si na hlavy kukly a čakali, kedy sa otvoria dvere. Mali v pláne napadnúť pracovníčku, ktorá z nich vyjde a potom vniknúť dnu a vziať tržbu. Dôkladne pripravený plán im však prekazili policajti, ktorým dal echo o pripravovanej akcii taxikár Viktor, ktorý uviedol: "Marko mi povedal, aby som šiel za ním ako druhý. Presunuli sme sa k zadnému vchodu, stáli sme blízko dverí, z ktorých mala vyjsť nejaká predavačka. Mali sme ju zatlačiť dnu a potom zobrať z pokladne peniaze..." Svedok spiknutý s policajtmi zdôraznil, že potom sa stalo niečo, s čím nerátali. Na ich veľké prekvapenie, po tom, čo sa objavili svetlá prichádzajúcich áut, sa vzápätí otvorili dvere, v blízkosti ktorých stáli. Neobjavila sa v nich však predavačka, ale kukláči, ktorí okrem neho zadržali i Marka, Alberta a Kaťu. Milan G. a Marián R. tam neboli, mali čakať v byte...
"Nebolo to tak. Skôr, ako sa to stalo, som chcel odísť. Mal som taký zlý ciťák, preto som položil mačetu k stene s tým, že končím," reagoval na výpoveď svedka Albert. "Áno, bolo to tak, Albert chcel odísť a jeho strach sa preniesol i na mňa, preto sme chceli od lúpeže upustiť. Bol to práve Viktor P., čo na nás naliehal, aby sme to urobili, že sa nemôžeme vrátiť bez peňazí. Vzápätí sa však vyrojili kukláči..." prihrieval si svoju polievočku Marko, ktorý celú akciu naplánoval.
"Albert naozaj povedal, že má zlý ciťák, ale o tom, že to neurobíme, nepadlo ani slovo. Keď sa ukázali svetlá prichádzajúcich áut, vykríkol ´fízli´ a potom začali utekať. Boli to sekundy, ja som sa hodil na zem, len čo som začul ´Stojte! Polícia!´," trval na svojom Viktor P. "Za to, že klameš, ťa dám stíhať a potom bude ešte dačo," vyhrážal sa svedkovi priamo v pojednávacej sieni horkokrvný Albert. On i Marko presviedčali senát, že nevideli žiadne svetlá prichádzajúcich áut a ustúpiť od lúpeže sa rozhodli skôr, ako sa tam objavili policajti. Z výpovede Ing. T., príslušníka Pohotovostného policajného útvaru PZ, ktorý sa na akcii zúčastnil, však vyplynul opak. Svedok potvrdil, že všetci traja obžalovaní stáli pri zadných dverách a Albert R. sa pokúsil o útek v čase, keď zbadali svetlá prichádzajúcich áut...
Senát Okresného súdu Košice II nemal o vine Marka, Alberta a Kataríny žiadne pochybnosti a naparil im tresty od 5 do 10 rokov. Ten najvyšší schytal štyrikrát trestaný Marko, ktorý už mal na svojom konte lúpež. Na slobodu bol podmienečne prepustený v októbri 1999 a o mesiac neskôr sa už dopustil ďalšej. Jeho kumpán Albert, ktorý si vyslúžil šesť rokov, za ním príliš nezaostával. V registri trestov mal už šesť odsúdení, pričom z výkonu trestu kvôli neplateniu výživného bol prepustený tiež v októbri 1999. Jedno nepodmienečné odsúdenie mala za sebou aj Katarína, tentoraz jej senát naparil päť rokov.
Marko, Albert a Katarína sa proti verdiktu súdu odvolali a súčasne žiadali o prepustenie z väzby, v ktorej sú od 22. decembra 1999, na slobodu. To sa však nestalo, naopak, Najvyšší súd SR im ju predĺžil do 21. júna tohto roku. Na základe dôkladného preskúmania napadnutého rozsudku dospel v utorok odvolací súd k záveru, že obžalovaní neupustili od dokonania trestného činu z vlastného rozhodnutia, ale preto, že im v ňom zabránili policajti. Potvrdili prvostupňový rozsudok a keďže je už právoplatný, odsúdení poputujú z väzby priamo do výkonu trestu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
