reaguje 16,4 percenta ľudí. Necelá polovica z nás neplánuje zmeniť svoje investičné správanie a takmer tri percentá sú odhodlané investovať viac ako doteraz. Napriek tomu je tretina Slovákov presvedčená, že ľudia sa z krachu B.M.G., AGW alebo Drukosu nepoučili.
Pokles investovania neoslabí automaticky sklon sporiť. "Prieskum naznačil, že niektorí ľudia budú menej investovať. Dá sa očakávať, že ľudia si viac začnú šetriť doma a za nasporené si po čase nakúpia väčšie veci," myslí si Martin Štulrajter z Dicia. Túto stratégiu bude voliť desať percent opýtaných.
Najväčší, až pätinový pokles investičného apetítu, majú ľudia v Košickom a Bratislavskom kraji, čo si Štulrajter vysvetľuje tým, že sa tam nachádza najviac bývalých klientov nebankových subjektov. Rovnaký motív majú pravdepodobne aj ľudia od 56 do 65 rokov, z ktorých chce obmedziť svoje investovanie až 22 percent. Veľa z nich, takmer 12 percent, bude namiesto toho peniaze míňať na priebežné nákupy v obchodoch.
Ľudia, ktorí nezískali odpor k investovaniu, väčšinou volia medzi stavebným sporením, kúpou nehnuteľnosti, životným alebo dôchodkovým poistením a termínovaným účtom. "Mladí ľudia do 25 rokov uprednostňujú stavebné sporenie a investície do nehnuteľností. Súvisí to s ich potrebou bývania," povedal Štulrajter. Ľudia medzi 26. a 45. rokom života zase skôr myslia na životné a dôchodkové poistenie. Úsilie získať nehnuteľnosť u nich nie je také silné a s vekom klesá aj záujem o stavebné sporenie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
