obžalovaného i prokurátora, čo znamená, že bývalý šéf ŠtB má už právoplatný rozsudok - 15 mesiacov s podmienkou na tri roky.
Lorenc čelil obvineniu zo zneužitia právomocí verejného čiiteľa, ktorého sa dopustil tým, že nariaďoval preventívnu internáciu disidentov pred rôznymi "ošemetnými" výročiami (21. august a pod.). Týmto porušoval aj vtedy (1988-89) platné komunistické zákony. Jeho trestné stíhanie začalo už pred dvanástimi rokmi, verdiktu federálneho vojenského súdu v Tábore sa však vyhol rozdelením štátu a prijatím slovenského občianstva. Jeho podriadení, Vykypěl a Kincl, si ako českí štátni príslušníci tresty už dávno odsedeli. Na Slovensku sa Lorencovo stíhanie v tej istej kauze obnovilo v r. 1995 a po neuveriteľných právnych kľučkách (resp. obštrukciách) sa teraz zavŕšilo. Teda v politickej novoreči - dopadlo, ako dopadlo...
Dezilúzia z toho, že trest je hanebne nízky (Šebej, Budaj, atď.), je nielen zrozumiteľná, ale aj opodstatnená. Najmä ak existuje porovnanie s českým "originálom" pre Lorenca - 4 roky nepodmienečne. Vyzerá to tak, že slovenské orgány najprv hľadali zámienku, aby kauzu odpinkali, a keď už konať museli, tak Lorenca odbavili symbolicky. Pokiaľ ide o tú zámienku, dôkazov by sa dalo zniesť niekoľko. Čo sa týka trestu, v odôvodnení rozsudku sa tvrdí, že vzhľadom na omnoho nižší počet usvedčujúcich výpovedí ako pred českým súdom (11 proti cca 300) bolo dôkazné bremeno omnoho "ľahšie". Ponechajme to na svedomie sudcov - dôležitejšie je čosi iného.
Totiž: Aj symbolické potrestanie má hodnotu prielomu. Či veríme, či nie, na Slovensku ide o vôbec prvý právoplatný rozsudok nad vysokým činiteľom či prisluhovačom totalitného režimu. Ba čo viac, v krajine, kde od r. 1996 platí zákon o protiprávnosti komunistického režimu, sa okrem senilného Vasiľa Biľaka (kauza pozývací list - august °68) proti žiadnemu boľševickému potentátovi trestné stíhanie dodnes ani nevedie. Naopak, dvanásť rokov "po" je situácia tragikomická; trestnému oznámeniu čelí Vladimír Palko, ktorý v nejakej televíznej debate povedal, že keby sa na Slovensku postupovalo proti komunistickým prokurátorom ako v Čechách, tak Anton Rašla by musel byť už dávno trestne stíhaný... (Rašla bol preukázateľne štátnym žalobcom v období 1949-52 v procesoch, ktoré končili rozsudkami smrti i mnohoročnými väzeniami a "vinníci" boli neskôr všetci rehabilitovaní.)
Jednoducho a jasne: Skutočnosť, že Lorenc bol vôbec odsúdený, je na dnešnom Slovensku významnejšia, ako samotná výška trestu, pretože ide o precedens. Táto spoločnosť vlečie so sebou ťažký morálny dlh voči všetkým, ktorým bolo ubližované a ktorých ľudské práva boli pošliapané. Slovensko je zvláštne tým, že na rozdiel od Nemecka či Česka sa s minulosťou nechceme vyrovnať, niet spoločenskej objednávky, iba klopíme zrak. To najkrivšie zrkadlo, čo ešte znesieme, je smiech cez slzy z prezidenta, ktorý "robil na národných výboroch pre ľudí len dobre". Takže Lorencov trest, ktorého výmera je urážkou obetí, je zároveň aj pokrokom.
V Česku pociťujú tento morálny dlh tiež a sťažujú sa, že mlyny spravodlivosti viaznu. Ale pre porovnanie: Obvinení z vlastizrady sú Jakeš, Lenárt a spol. Nedávno si zasadol na lavicu obžalovaných exmininister vnútra Obzina (akcia Asanácia - vypudenie disidentov za hranice). Ku koncu spejú procesy so štyrmi šéfmi správ ŠtB (priami podriadení Lorenca - ako svedok bol predvolaný aj Čalfa). Pred súdom stál už aj Štrougal (v prvej inštancii nevinný). A ruka zákona načiera i hlbšie, medzi vykonávateľov; vyšetrovaný za brutálne zaobchádzanie s väzňami je otec terajšieho šéfa KSČM, Alois Grebeníček a právomocne odsúdení už boli v rôznych kauzách traja komunistickí pohraničiari a asi piati eštebácki vyšetrovatelia.
Milé je, že s podmienkou "15 na tri roky" je nespokojný sám Lorenc. On chcel oslobodenie, lebo je nevinný. Dvanásť rokov, počas ktorých sa vliekol jeho prípad, mu zrejme vymazalo pamäť. To za jeho čias by veci vzali iný priebeh: Tak veru komunizmus nevybudujeme, súdruhovia, keď sa budeme desať rokov babrať s každým disidentom. My ti dáme - nevinný. Elektrický šok, špendlík pod nechty, priznanie, dvadsať rokov a odchod do Jáchymova. Raz, dva, šmyk a dovidenia.
Našťastie pre Lorenca, máme demokraciu, takže miesto kobky 2 krát 2 metre s výhľadom na šibenicu podniká a rozdáva interview. Demokracia, tá unesie desaťtisíce "nevinných". Alebo nie?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
