nedokázala nájsť dosť možností ako usporiť.
"Opatrenia by mali priniesť, ale to je naozaj iba hrubý odhad, päť až osem miliárd korún," povedal viecepremiér Ivan Mikloš. Na strane výdakov pôjde o štyri miliardy, ktoré sa získajú zastavením projektu Govnet, na reštitučných zákonoch a v kapitálových výdavkoch. Na ostatné výdavky vláda nesiahla a nerozhodla ani o ich viazaní. Napriek očakávaniam ministri dovolili, aby poľnohospodári a zdravotníci nesplatili pôžičky štátu. Ďalších päť miliárd však vláda očakáva z dividend a z predaja telekomunikačných licencií.
Nespokojný s takýmto výsledkom je guvernér NBS Marián Jusko: "Predpokladali sme škrty vo výdavkoch, ale prijaté opatrenia majú len signálny charakter," povedal agentúre TASR. Riziká rozpočtu podľa neho stále trvajú. "Ak sa naplnia rozpočtové riziká, zvýši sa deficit verejných financií, čo môže vytvoriť tlak na znehodnotenie koruny a zvýšenie úrokových sadzieb," dodal Jusko.
Na veľkosť rizík sú však rôzne názory. Ministerstvo financií ich odhadlo na 26 miliárd, ale vláda to spochybňuje: "Viacerí členovia vlády konštatovali, že kvantifikácia rizík vyčíslená na 26 miliárd je preexponovaná," zdôraznil Mikloš. Reálne rizká sú podľa neho 15 až 18 miliárd korún. Po odrátaní vplyvu prijatých opatrení teda ešte zostáva "vyriešiť" desať miliárd.
Vláda dúfa, že sa jej podarí zvýšiť výber daní a poverila ministra financií, aby nanovo odhadol daňové príjmy. "Vychádzame z predpokladu, že daňové príjmy sa budú vyvíjať tak, že deficit štátneho rozpočtu sa naplní," povedal minister František Hajnovič.
Na riziká nesplnenia deficitu nás po Európskej komisii upozornila aj Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD): "Ak by sa nenaplnili rozpočtové ciele, (...) dôvera zahraničia voči Slovensku by tým utrpela. To by sa prejavilo v nižšom príleve potrebných investícií," konštatovala OECD v pravidelnom ekonomickom výhľade.
Autor: Juraj JAVORSKÝ & bro
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
