venovaný predvšetkým prevencii srdcovo-cievnych chorôb. Nosnou témou bude ateroskleróza, jej rizikové faktory a moderné liečebné stratégie. Rozvoj medicíny totiž v tejto oblasti postupuje míľovými krokmi a kým v minulosti sa nové poznatky objavovali približne v dekádach, teraz prichádzajú každoročne či dokonca z mesiaca na mesiac.
"Sú naozaj veľké rozdiely vo výskyte kardiovaskulárnych ochorení na západe a vo východných zemiach. Je to najmä otázkou stravy a životného štýlu, moderná spoločnosť preháňa konzumáciu tukov a solí. V rozvojových zemiach však nejestvujú naozaj prepracované štúdie výskytu týchto ochorení, preto vznikla pred niekoľkými rokmi Mezinárodná kardiologická spoločnosť. Jej cieľom je zamerať sa na prevenciu srdcovo-cievnych chorôb," konštatoval na včerajšej tlačovej besede prezident International College of Cardiology profesor Ram B. Singh z Dilí.
Podľa jeho slov je to predovšetkým životný štýl a strava, čo podmieňuje vznik srdcovo-cievnych ochorení. Rozdiely sú evidentné pri porovnaní chorobnosti obyvateľov jednotlivých krajín sveta.
"Návod na zdravie je jednoduchý. Prestať fajčiť, piť striedmo alkohol, skonzumovať každý deň aspoň štyristo gramov ovocia a zeleniny, jesť veľa rýb a cereálie. Rovnako je nutný pravidelný pohyb a psychohygiena - ranná meditácia alebo motlitby. Predchádzať kardiovaskulárnym ochoreniam je totiž jednoduchšie ako ich liečiť. Neraz sa ochorenie nedá zvrátiť, iba spomaliť alebo zastaviť jeho progresia," hovorí Ram B. Singh.
Rozvoju kradiovaskulárnych chorôb podľa odborníkov napomáha hlavne obezita. S tou sa čoraz častejšie stretávajú aj v rozvojových krajinách, ktorých veľká časť obyvateľstva zápasí s hladom. Dôkazom toho je Egypt, ktorý patrí medzi krajiny s najväčším podielom nadváhy na svete.
"Konzumný spôsob života si vyberá svoju daň a ovplyvňuje aj zdravotný stav detí a tínedžerov. Vysedávanie pred televízorom nie je doborou investíciou do budúcnosti. Žiaľ, o prevencii veľa hovoríme, ale málo pre ňu robíme. Vyžaduje totiž veľké úsielie a výsledky nevidno hneď, ale ukážu sa až po dvadsiatich-tridsiatich rokoch," konštatuje prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti Róbert Hatala. Za ideál možno považovať podľa jeho slov stravu obyvateľov mediteránnej oblasti (okolie stredozemného mora). Jedia veľa čerstvého ovocia a zeleniny a tiež rýb. Takisto prijú striedmo alkohol, predovšetkým víno. "Zoberte si napríklad Francúzko, v súvislosti so srdcovo-cievnymi ochreniami sa hovorí o takzvanom francúzkom paradoxe. Smerom dole síce stúpa cholesterol v krvi jeho obyvateľov, avšak úmrtnosť na choroby srdca výrazne klesá. Kľúč k zdraviu nie je v liekoch, ale životnom štýle. Srdcovo-cievne ochorenia nie sú dôsledkom stárnutia, ale našich chybných životných návykov."
Na trojdňovom kongrese, ktorý potrvá do soboty, si vymení svoje skúsenosti asi päťsto účastníkov z tridsiatichtroch krajín sveta. Odznieť by malo celkovo vyše 140 príspevkov venovaných problematike srdcovo-cievnych ochorení a pozvaná na prednášky je aj široká odborná verejnosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
