sa tak totiž po tréningu na tenisových kurtoch v Strašniciach, keď otvoril dvere do sprchy a stade sa zablysli blesky fotoaparátov.
Prekvapeného tenistu uvítalo kvarteto vo frakoch, ktoré ihneď spustilo "For he´s a very good fellow". Prítomní neovládali angličtinu tak dokonale, oveľa hlasnejšie sa chytala oslávencom oddirigovaná klasika "Život je jen náhoda" od Ježka. Nasledovalo šampanské a krájanie jahodovej torty s čokoládovým nápisom "Pepíčku, přesto tě miluji!" Manželka Jarmila povedala, že nešlo o nijakú neveru, ale o skutočnosť, že spolu toľko vydržali a to, ako ten čas uteká. Konečne osprchovaný šesťdesiatnik potom ochotne poskytol našim novinám rozhovor.
Naozaj ste netušili, že vás tu prekvapíme?
- Som úplne vyjavený. To keby som býval vedel, slávim každý deň. Viete, takto som si vždy predstavoval, že to vyzerá po víťazstve Agasiho. Človek si to výročie nepripúšťa, nazdal som sa, že o ňom okrem rodiny nik nebude vedieť. Ale - akonáhle som v poslednom čase som videl ľudí, čo si kupujú film alebo sa fotografujú, podvedomo som sa vystrel a staval do pózy.
No, herci zahrajú všetko.
- Skutočne veci zorganizovali za mojím chrbtom. Bolo to ani v divokom komediantskom sne. Otvára sa opona, vy neviete, čo hráte, kto je v hľadisku… Mám rád dobrodružstvá. A moja žena to dobre vie.
Ako sa cítite?
- Ide vám o šesťdesiatiny? V takom prípade som mohol vlastne prežiť dve tridsaťročné vojny, byť pamätníkom, tárať, čo by sa mi zachcelo a divadlo by mi mohlo byť ukradnuté.
Čo takto začínajúca skleróza?
- Beztak som si nikdy nič nepamätal. Súhlasím so Sokratesom: "Viem, že nič neviem". Na všetko mám manželku.
Ako dopadol dnešný tenisový mač?
- Vyhral som.
Aj to bolo dohodnuté?
- Nie, tréner má pohmoždené koleno, tak som ho prehnal. Opravujem: tak som to prehnal. Čiže som ho natrepal.
Čo chalupa při Boleslavi? Vždy sa ste vyjadrovali ako nadšený chalupár.
- Neotravujte, teraz nemám chalupu, mám tenis.
Zrejme vás chytil podobne ako nášho ministra Kňažka golf. Ten vždy usporiada za festival slovenskej kultúry tam, kde sa práve koná golfový turnaj.
- Tenis? Bože, ja by som z kurtu ani nezliezol! Čím horšie ho hrám, tým ho mám radšej.
Jednako, čo tá chalupa? V rozhovoroch ste sa chválievali, ako ju zveľaďujete.
- Prosím vás, kedysi som si na ňu najímal ľudí, lebo to lepšie vedeli, dnes na ňu nemám čas.
Ľudia vás majú zaškatuľkovaného ako komika. Nemáte nutkanie zaskvieť sa v dramatickej úlohe?
- Podobnú dilemu riešil už kedysi Vlasta Burian. Pochopil, že takého ho, jednoducho, chcú ľudia mať. Kedysi som sa dramaticky vybúril v "Cintoríne pre cudzincov". Isteže, v podvedomí tá túžba kdesi blúdi. Ale, nemám domáce divadlo, kde by som si mohol dovoliť experiment. Čiže do podobného rizika by som dnes nešiel, lebo by nám mohlo zlomiť väz.
Dávno sme vás nevideli na Slovensku. Zanevreli ste na východ? Košice?
- Chýba nám pozvanie. Nemôžeme rozložiť šapitó, vybubnovať predstavenie a čakať na divákov. Takže čakáme na pozvanie a ak nám dajú mrzký peniaz tešíme sa!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
