Interom odohrali vo Vranove. V troch na prešovskom trávniku zeleno - bieli stopercentne zabodovali. Víťazstvá nad Púchovom a Petržalkou ozdobili dobrými a hlavne nesmierne bojovnými výkonmi. Košických tigrov potom do tretice taktiež zdolali najtesnejším gólovým rozdielom, avšak už po nie takom presvedčivom výkone ako v predošlých stretnutiach. Nuž a štvrtý zápas tatranci doma v stredu doslova prepískli. Kým pred sobotňajším duelom s Košicami Prešovčanmi údajne lomcovala psychika po zahanbujúcej predchádzajúcej prehre 0:6 v Žiline, psychike a nedostatočnej koncentrácii sa v kuloároch Tatrana vravelo aj deň pred zápasom s Trenčínom. Opäť sa totiž raz v tomto klube zaiskrilo. Na utorňajší tréning, ktorý mal začať o 15. hodine hráči superligového mužstva odmietli ísť. Ostali v kabíne a vyzývali prezidenta klubu V. Sabola, nech im príde povedať kedy dostanú sľúbené peniaze, na ktoré majú oprávnený nárok. Prezident sa do kabíny ale neunúval, a prijal "hore" najprv zástupcov mužstva. Nevieme detailne čo sa v kancelárii V. Sabola dialo, ale "zdola" sme videli akurát postupné pendlovanie futbalistov medzi sekretariátom klubu, kabínou, trávnikom, ekonomickým úsekom. Tréner J. Dejmal lietal sprvu medzi vedením a mužstvom. Robil všetko pre to, aby sa trénovalo. Samozrejme, za asistencie asistentov, v rámci ich kompetencií. Postupne sa futbalisti dali asi presvedčiť a jeden po druhom vybiehali na ihrisko a zapájali sa do tréningového procesu. Ťažko je opísať ako, lebo jeden vyšiel z jednej strany ihriska, iný zase z druhej, ďalší z priestorov kde sídlia ekonómky, z kabíny. Skrátka, schádzali sa "ako šváby na pivo". Ale s poldruhahodinovým oneskorením sa tréning napokon skonsolidoval. Vlastne iba začal, lebo zdalo sa nám, že myšlienky hráčov čiastočne boli i niekde inde. Aká príprava na zápas, taký výsledok, dalo by sa zhrnúť. Treba ale uznať, že celá situácia nevznikla vinou samotných futbalistov. Tí si v podstate istili svoje nie príliš isté istoty. Povrávalo sa totiž, že ak po výhre nad Košicami zaraz nedostanú svoje peniaze a vyhrajú i nad Trenčínom, sotva ich potom ešte uvidia. To za predpokladu, že posledný tím tabuľky prehrá a náskok Tatrana bude v podstate už rozhodujúci z pohľadu záchrany. Ako z hráčskeho prostredia pred stretnutím s Trenčínom vyšlo najavo, niečo tí, ktorým klub je niečo dlžný, dostali, ale nie všetko. A tak sa rozvírená hladina upokojila len mierne. A odzneli i narážky, že ak Prešov porazí i Trenčín, samozrejme za takých okolností, bude to menší zázrak. Ten sa napokon nekonal. Prešovskí hráči zďaleka nehrali to, čoho sú schopní. Ani jeden individuálny výkon sa nepribližoval skutočným futbalovým schopnostiam. Tatranci začali aspoň poriadne behať až ku koncu zápasu, ale to už bolo 0:3... Tu sme si nevdojak spomenuli na slová jedného z hráčov Tatrana. Vraj v predchádzajúcich zápasoch dreli za trénera, pod ktorým sa vraj zakývala stolička. Proti Trenčínu budú vraj hrať za divákov... Ďakujeme pekne, za také hranie. Koľkým z nich neprídu načas prémie, či výplaty, či iné odmeny a predsa musia zamestnaní šťastlivci svoju robotu odviesť ako najlepšie vedia. I preto, aby o ňu neprišli. A neprenášať vlastné problémy na iných, ktorí sa tešia na niečo celkom iné, než im v stredu futbalisti prešovského Tatrana ponúkli. Škoda, že si to azda, ak vôbec, uvedomili až v závere, kedy bolo ozaj už dosť neskoro ratovať predtým zbabrané. A tiež sa ukolísavať tým, že i ďalší dvaja ohrození zostupom, Dubnica i Košice prehrali. Ešte pár takých "výstupov" a Tatran sa môže namočiť väčšmi a skomplikovať si momentálne sľubnú záchranársku pozíciu. A to si dozaista nik z priaznivcov zeleno - bielych neželá.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
