o záveroch zasadnutia okresnej protipovodňovej komisie, ktorá konštatovala, že po vlaňajších záplavách situácia okolo revitalizácie tokov v okrese Prešov nie je ani zďaleka uspokojivá. Pripomenuli sme, že hoci spevňovanie brehov Torysy vo Veľkom Šariši bola plánovaná investičná akcia, práce nie sú doteraz dokončené. Keď sme o vysvetlenie požiadali primátora mesta Veľký Šariš Róberta Orosa, vysvetlil nám, že financovanie investičnej akcie malo ísť cez Radu Európy.
"Rokoval som s riaditeľom košického závodu Povodia Bodrogu a Hornádu, ako správcu toku a ten ma informoval, že tento rok už nebude problém s financovaním. Vlani sme totiž nedostali ani korunu a dodávateľská firma vlani vykonala časť práce z vlastných zdrojov. Aj teraz sa tam intenzívne pracuje, ale zatiaľ bez platieb ," uviedol primátor R. Oros. Ide o investíciu za 40 miliónov korún, ktorá by sa podľa jeho slov mala tento rok ukončiť.
Faktom je, že povodne či záplavy sa opakujú už niekoľko rokov. Od najtragickejšej povodne v roku 1998, kedy ničivá voda nechala spúšť najmä v okrese Sabinov, o rok neskôr sa posunula nižšie a viac zasiahla obce v okrese Prešov. Aj vlaňajšie záplavy spôsobili veľké materiálne škody a ich odstraňovanie ešte neskončilo. Obyvatelia získali oveľa väčší rešpekt pred pani vodou a po predchádzajúcich skúsenostiach sa už nespoliehajú na ohľaduplnosť prírody. Názory verejnosti na revitalizáciu tokov sú, ako napokon vo všetkom, rôzne.
Na náš článok Rekonštrukcia hate na Toryse sa nedostala ani do investičného plánu, reagoval koordinátor občianskeho združenia Za Matku Zem (OZ ZMZ) Peter Socháň. Argumentoval, že protipovodňová ochrana prezentovaná správcom toku, ku ktorej sa hlásia aj niektorí zástupcovia štátnej správy, nie je skutočnou protipovodňovou ochranou, ale odsúvaním problémov do nižších častí povodia. "Výsledkom takejto ochrany je zregulovaný vodný tok v celej svojej dĺžke, až po ústie toku nižšieho rázu, kde je nízka biologická diverzita, nízky prietok, ktorý nevyhovuje podmienkam prežitia organizmov vo vode, kde nefungujú procesy samočistenia vody a kde sa z neho postupne stáva stoka s veľmi zlou kvalitou vody. Ozajstnú protipovodňovú ochranu je potrebné realizovať integrovane v súčinnosti so všetkými zložkami povodia toku pri rešpektovaní prírodných zákonitostí," uviedol P. Socháň. Netajil sklamanie z odmietnutia snáh OZ ZMZ spolupracovať s košickým vedením Povodia Bodrogu a Hornádu a kriticky hodnotil doterajšie využitie investícií.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.