Korzár logo Korzár

Najpopulárnejší nápoj na zemeguli - káva

Pôvod kávy nepoznal ani vo svojej dobe veľký botanik - systemetik Carl Linné, ktorý ju klasifikoval ako "kávu arabskú" vedený mylným dojmom, že

pochádza z úrodných údolí Arábie. V skutočnosti bola po prvý raz známa vo východnej Afrike, medzi Etiópiou a oblasťou veľkých jazier, niekde v priestore provincie Kafa, v hornatej a lesnej oblasti medzi 5° a 7°severnej šírky. Podľa povesti ju objavili pasúce sa kravy, ktoré po zožratí červených bobúľ boli až nápadne čulé. Ich pastier Kaldi potom tieto bobule tiež ochutnal a pocítil ich osviežujúce účinky.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Asi v 9. storočí sa káva dostala s obchodnými karavánami do Jemenu, kde začala byť kultivovaná od prvej polovice 15. storočia. Arabi prevzali etiópsky názov plodiny bunn, avšak odvar z plodov pomenovali arabsky - gahwa - základ pre názov v mnohých jazykoch sveta.

SkryťVypnúť reklamu

Z Jemenu sa káva dostala do Adenu a neskôr do prístavu Mokka, odkiaľ zahájila svoju víťaznú cestu okolo sveta: koncom 15. storočia sa pila v Mekke, v polovici 16. storočia sa bežne konzumovala v Káhire, v roku 1554 bola otvorená prvá kaviareň v Carihrade, takmer o sto rokov (1652) neskôr v Anglicku, v roku 1685 získal Poliak Koleczycki od cisára Leopolda I. privilégium na založenie prvej kaviarne vo Viedni. V roku 1969 van Hoom, guvernér Batávie, posiela sadenicu na Jávu, v 18. storočí ju už poznajú v celej juhozápadnej Ázii, ale aj v Indii, predovšetkým v oblasti Madrásu a na svahoch Malabarského pobrežia. V Prahe prvú kávu predával Arab Georgius Deodatus Damascenus, ktorý zriadil prvú pražskú kaviareň v roku 1714 v Starom Meste, neďaleko Mosteckej veže. Praha mala teda svoju kaviareň skôr ako napr. Berlín (1721) či Rím (1750).

SkryťVypnúť reklamu

Káva ako rastlina, sa na európsku pôdu dostala v roku 1706, kedy bola privezená jedna sadenica z Jávy do skleníka botanickej záhrady v Amsterdame. Uchytila sa a jej plody sa rozdávali komukoľvek, kto mal záujem. Peter Veľký ju videl kvitnúť v roku 1716, o tri roky skôr sa dostala do parížskeho Jardin des Plantes, kde Jussieu napísal jej prvý známy popis pod názvom jasminum arabicum.

A Francúzi sa zaslúžili aj o prekonanie najväčšej prekážky na jej ceste svetom - dopravili ju cez Atlantický oceán. Gabriel de Clieu, kapitán infantérie a práporčík námorníctva, získal mladý kávovník z parížskej botanickej záhrady a zasadil ho na svojej záhrade na antilskom ostrove Martinique. Plody aj mladé výhonky sa odtiaľ distribuovali nielen na okolité ostrovy Dominiku, Guadeloupe, na vzdialenejšiu Jamajku, Kubu, Portoriko, ale rýchlo dosiahli aj kontinentálne španielske kolónie v Strednej

SkryťVypnúť reklamu

Káva sa do Južnej Ameriky nedostala z Karibskej oblasti, ale priamo. Najnovšie závery naznačujú, že tam bola skôr než na Martiniku. Istý Hansbach, nemecký osadník z Holandskej Guayany, získal v roku 1718 niekoľko kávových sadeníc z Hortus Medicus v Amsterdame a priviezol ich do Srinamy. Prvá juhoamerická plantáž produkovala už v roku 1723 tritisíc kilogramov bobúľ. Do susednej Francúzskej Guayany sa káva dostala "načierno" v roku 1722 vo vrecku trestanca, ktorý utiekol z väzenia. Zato do Brazílie cestovala v slušnejšej spoločnosti, a ako sa po francúzsky sluší a patrí, všetko začalo romancou.

Brazílska misia dobrej vôle vedená majorom Francisco de Melo Palhetom hľadala v Cayenne mierové riešenie expanzionistických plánov francúzskej kolónie, a preto bola guvernérom, kniežaťom ďOrvilliersom prijatá chladne a podozrievavo. Tajomstvo pestovania kávy bolo prísne strážené, pretože Ľudovít XIV. plánoval založenie svetového monopolu na pestovanie kávy vo francúzskych kolóniách. Avšak guvernérova mladá manželka si galantného Brazílčana obľúbila a plány "kráľa Slnko" stroskotali. Palhetova misia skončila úspechom a zamilovaná kňažná venovala jej vedúcemu dar vo forme kávových bobúľ a tisícky sadeníc.

Zo štátu Pará, kam Palhet kávu doviezol, sa postupne rozšírila do Minas Gerais a Sao Paula, kde našla svoj druhý domov. Po 200 rokoch od príchodu kávy do Brazílie sa táto krajina stala jej najväčším producentom.

V priebehu rokov sa menil aj spôsob prípravy kávy. V roku 1822 sa vo Francúzsku objavil prvý prototyp zariadenia na espresso a od roku 1905 tieto zariadenia vyrábali v Taliansku. Neskôr sa objavuje prekvapkávaná káva, Melitta Bentz vyrába prvé filtre. V roku 1933 sa stretávame s prvými automatmi na espresso a o pár rokov neskôr spoločnosť Nestlé uvádza na trh instantnú kávu.

Od roku 1995 sa káva stala najpopulárnejším nápojom na zemeguli. Každý rok sa jej vypije viac ako 400 miliárd šálok.

Autor: iká

Najčítanejšie na Korzár

Komerčné články

  1. Dobrovoľníci, prihláste sa na Týždeň dobrovoľníctva
  2. Ako sa z firmy na výrobu krbov stal líder v robotike?
  3. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček
  4. Bývajte v centre Košíc – 18 bytov v boutique residence Huštáky
  5. Green Corner: zelené bývanie blízko centra s prvou splátkou 10 %
  6. PLANEO otvára v máji 9 predajní. Má to zmysel v dobe digitálu?
  7. CTP Slovakia sa blíži k miliónu m² prenajímateľnej plochy
  8. Ako mať skvelých ľudí, keď sa mnohí pozerajú za hranice?
  1. Ako sa z firmy na výrobu krbov stal líder v robotike?
  2. Čo vám nikto nepovedal o kráse, materstve a ADHD dospelých
  3. Slováci posielajú na MS mladíkov. Kedy hrajú a kde ich sledovať?
  4. Dobrovoľníci, prihláste sa na Týždeň dobrovoľníctva
  5. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček
  6. Príďte do Piešťan na oslavy 80. výročia víťazstva nad fašizmom
  7. Víno z LESOV SR žiari: Úspech na Vienale 2024
  8. PLANEO otvára v máji 9 predajní. Má to zmysel v dobe digitálu?
  1. Toto je Balkán? Roky prehliadané Albánsko prekvapuje 8 333
  2. Ako sa z firmy na výrobu krbov stal líder v robotike? 5 488
  3. CTP Slovakia sa blíži k miliónu m² prenajímateľnej plochy 5 009
  4. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček 3 963
  5. PLANEO otvára v máji 9 predajní. Má to zmysel v dobe digitálu? 3 877
  6. Bývajte v centre Košíc – 18 bytov v boutique residence Huštáky 3 739
  7. V Košiciach otvorili veľkoformátovú lekáreň Super Dr. Max 3 640
  8. Expertka na profesijný rozvoj: Ľudia nechcú počuť, že bude dobre 3 239
  1. Viktor Pamula: Vrah a kolaborant po druhé
  2. Milan Srnka: MS v hokeji 2025: Najväčšie esá zostanú doma
  3. Daniel Bíro: Organy a hra na ne sú využívané nielen počas omší, ale aj počas koncertov. Nájdeme ich po celom svete v kostoloch a koncertných sálach
  4. Ján Karas: V tieni hymny a červeného koberca: Dve krajiny, jeden jazyk – a dve tváre dejín
  5. Peter Gregor: Project Gregus - The pride and fall of a king
  6. Tomáš Csicsó: Ako oslovuje Republika mladých na tiktoku
  7. Jiří Ščobák: Víte, kde hledat nejstarší samostatně stojící chrám na světě? A jak ho asi postavili?
  8. Valeria Malíková: „Celý svet je javisko a všetci ľudia iba herci."
  1. Ivan Mlynár: Odpoveď Michalovi Šimečkovi na otázku, ktorú o Ficovi zrejme nikdy nepoloží 21 493
  2. Vlado Jakubkovič: Vypískaný mr. Rudo a prezident mieru. 14 088
  3. Viktor Pamula: Ako predseda Jednoty Dôchodcov Slovenska do Spišskej prišiel 8 036
  4. Jolana Čuláková: Bombic mi robí stále väčšiu radosť. V Nitre ho hnali dáždnikmi a sudca ho dnes poslal do chládku 7 608
  5. Michael Achberger: Jogurty pod lupou: Pravda, ktorú vám výrobcovia radšej nepovedia 7 247
  6. Karol Galek: Ficova pomsta – drahé energie pre voličov opozície? 6 976
  7. Ivan Čáni: 9. máj 2025 – najhanebneší deň v dejinách Slovenska. 6 849
  8. Matúš Lazúr: Vlakom z Bratislavy až za polárny kruh. 6 501
  1. Jiří Ščobák: Víte, kde hledat nejstarší samostatně stojící chrám na světě? A jak ho asi postavili?
  2. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať?
  3. Tupou Ceruzou: Zámočky
  4. Věra Tepličková: K. J. Erben: Vodník (úryvok z českej balady so šťastným slovenským koncom)
  5. Radko Mačuha: V Šimkovičovej SNG bude výstava homosexuálneho umelca.
  6. Roman Kebísek: Štúrova teória zakliatia Slovanov
  7. Radko Mačuha: Viem ako oslabiť Fica, zoberme mu tému.
  8. Anna Brawne: Nacizmus nie je názor, šírenie nenávisti nie je slobodou slova a hajlovanie nie je rozcvičkou paže
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Viktor Pamula: Vrah a kolaborant po druhé
  2. Milan Srnka: MS v hokeji 2025: Najväčšie esá zostanú doma
  3. Daniel Bíro: Organy a hra na ne sú využívané nielen počas omší, ale aj počas koncertov. Nájdeme ich po celom svete v kostoloch a koncertných sálach
  4. Ján Karas: V tieni hymny a červeného koberca: Dve krajiny, jeden jazyk – a dve tváre dejín
  5. Peter Gregor: Project Gregus - The pride and fall of a king
  6. Tomáš Csicsó: Ako oslovuje Republika mladých na tiktoku
  7. Jiří Ščobák: Víte, kde hledat nejstarší samostatně stojící chrám na světě? A jak ho asi postavili?
  8. Valeria Malíková: „Celý svet je javisko a všetci ľudia iba herci."
  1. Ivan Mlynár: Odpoveď Michalovi Šimečkovi na otázku, ktorú o Ficovi zrejme nikdy nepoloží 21 493
  2. Vlado Jakubkovič: Vypískaný mr. Rudo a prezident mieru. 14 088
  3. Viktor Pamula: Ako predseda Jednoty Dôchodcov Slovenska do Spišskej prišiel 8 036
  4. Jolana Čuláková: Bombic mi robí stále väčšiu radosť. V Nitre ho hnali dáždnikmi a sudca ho dnes poslal do chládku 7 608
  5. Michael Achberger: Jogurty pod lupou: Pravda, ktorú vám výrobcovia radšej nepovedia 7 247
  6. Karol Galek: Ficova pomsta – drahé energie pre voličov opozície? 6 976
  7. Ivan Čáni: 9. máj 2025 – najhanebneší deň v dejinách Slovenska. 6 849
  8. Matúš Lazúr: Vlakom z Bratislavy až za polárny kruh. 6 501
  1. Jiří Ščobák: Víte, kde hledat nejstarší samostatně stojící chrám na světě? A jak ho asi postavili?
  2. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať?
  3. Tupou Ceruzou: Zámočky
  4. Věra Tepličková: K. J. Erben: Vodník (úryvok z českej balady so šťastným slovenským koncom)
  5. Radko Mačuha: V Šimkovičovej SNG bude výstava homosexuálneho umelca.
  6. Roman Kebísek: Štúrova teória zakliatia Slovanov
  7. Radko Mačuha: Viem ako oslabiť Fica, zoberme mu tému.
  8. Anna Brawne: Nacizmus nie je názor, šírenie nenávisti nie je slobodou slova a hajlovanie nie je rozcvičkou paže

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu