ťažkostí priamo rodina alebo rodina vystupovala ako spolučiniteľ.
Medzi najčastejšie prejavy, podľa ktorých možno usudzovať, že u dieťaťa ide o neurotické tendencie, patrí ohrýzanie nechtov. Význam tejto činnosti u detí spočíva v uvoľňovaní vnútorného napätia. Tieto prejavy často unikajú našej pozornosti, alebo im neprikladáme veľký význam. Ďalším prejavom môže byť zajakávanie sa detí. Príčiny zajakavosti môžu byť rôzne. Po treťom roku života, dokedy môže byť zajakavosť viac-menej normálnym fyziologickým javom, môžu ju spôsobovať úrazy, oslabenie po chorobe, rečový vzor - napodobovanie niekoho z blízkeho okolia, ale aj náhle psychické preťaženie. Zvýšenú frekvenciu zajakávania pozorujeme v prvých ročníkoch školskej dochádzky, ktoré kladú väčší nápor na schopnosť dieťaťa prispôsobiť sa novému prostrediu a požiadavkám. Nepriaznivá situácia nastane pre dieťa, keď si začne uvedomovať svoju ťažkosť. Trpí výsmechom rovesníkov a aj napriek snahe sa mu nič nedarí. Jeho stav sa môže zhoršiť a k zajakavosti sa pridružia ďalšie neurotické prejavy. Patrí k nim napr. nočné alebo denné pomočovanie sa alebo tiky, čiže samoúčelné pohyby rôznych svalových partií tela.
Pre vznik neurotických prejavov je rozhodujúca špecifická konštelácia medzi osobnostnými predpokladmi pre neurotický vývin a vplyvom prostredia, kde rozhodujúcu úlohu hrá rodina. Predsa je to len rodič, ktorý v najužšom kontakte s dieťaťom a najviac naňho výchovne vplýva. Najčastejšie vznikajú neurotické poruchy v rodinách s nejednotnou výchovou. Zlý vplyv má aj nedôsledná a náhodná výchova - niekedy bezpodmienečné vyžadovanie povinností, inokedy voľnosť.
Najhoršie je obmedziť výchovu na represívne opatrenia, keď je dieťa vystavené iba zákazom a trestom. K nepriaznivým činiteľom v rodine patria tiež zlá rodinná atmosféra a konflikty medzi rodičmi.
Uviedli sme neurotické poruchy, ktoré súvisia s prvými rokmi školskej dochádzky, čo sa za normálnych okolností časom upraví. Keď sa to však spája so strachom, ktorý rodičia nevhodnými prístupmi prehlbujú, neurotické ťažkosti pretrvávajú. K strachu pred školou sa pridružuje aj strach z reakcií rodičov na učebné výsledky. Niekedy sú rodičia veľmi nároční na školské výsledky dieťaťa a pritom ho zaťažujú mimoškolskými aktivitami, v ktorých má tiež vynikať. Deti sú potom neprimerane zaťažené, unavené a pretrvávajúca únava zle vplýva na ich školský prospech. Zlý prospech ovplyvňuje postoje rodičov a dieťa nevie nájsť z bludného kruhu východisko.
Na záver si odpovedzte na tieto tri otázky:
1. Myslíte si, že sa niekedy vaše dieťa akosi čudne správa?
2. Predpokladáte, že vaše rodinné hádky si dieťa vôbec nevšíma?
3. Máte primerané požiadavky na školské a mimoškolské výkony vášho dieťaťa?
V prípade, že máte pochybnosti, obráťte sa na odborníkov - psychológov, či lekárov. Dobrá rada pomôže nielen dieťaťu, ale aj vám samotným.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
