ktoré si nevieme vysvetliť. Boli sme niekoľkokrát vo veterinárnych ambulanciách, kde na tieto príznaky neurčili žiadnu diagnózu. Pes začne zrazu krívať na prednú alebo zadnú končatinu, inokedy nečakane cez deň zaspí, doma, či na prechádzke, začne "chniapať" po vzduchu, zívať. Všetko ako sa náhle začalo, tak aj prestane. Mnohí lekári si myslia, že preháňame v popise príznakov.
Zn.: Zvláštne správanie, Poprad
Odpoveď: Je to zaujímavá emocionálnu poruchu psov, ktorá má rôznorodé symptómy. Tieto často navodzujú podozrenia z rôznych klinických diagnóz, čo daný stav komplikuje a majiteľ so psom absolvuje celý rad odborných vyšetrení bez stanovania diagnózy. Pritom môže nastať zo strany veterinárneho lekára reakcia, či nejde o chovateľa príliš senzitívneho a subjektívneho.
Daný problém je v kompetencii etológie, zoopsychológie, animálnej psychiatrie, zamerania, ktoré v porovnaní s vyspelým zahraničím v našich podmienkach absentuje. V tomto konkrétnom prípade sa jedná o tzv. et - epimeletickú emocionálnu deviáciu. Laicky povedané, ide o extrémnu citovú náklonnosť zo strany členov rodiny, na ktorú sa pes nedokáže adaptovať. Totiž každé plemeno psa (strážne, poľovné, izbové, atď.) má vo svojom správaní zakomponované zákonitosti sociálnej hierarchie ako preddomestikačnej charakteristiky po vlkoch, a tak jeden člen domácnosti by mal byť dominantným nad psom. Keď tomu tak nie je, pes je v správaní dezorientovaný a keď mu ešte k tomu venujú extrémnu vzťahovú starostlivosť, vyvíjajú sa u neho rôzne formy abnormálneho správania. Čiže paradoxné na tom je, že čím viac sa členovia rodiny snažia psovi dať všetko a to najlepšie, žiaľ, konajú v neprospech zvieraťa.
Podstata et - epimeletickej deviácie je neprimeraným spôsobom vyžadovať chronickú, intenzívnu, stálu pozornosť zo strany človeka psom. V prípade priateľky je to ortopedická simulácia (krívanie), spanie, chniapanie po vzduchu. Pochopiteľné je, že zo strany členov rodiny to nie je možné (zamestnanie, škola, atď.) a anomália sa stále viac fixuje. V priebehu ďalšieho zhoršenia sa anomálne formy môžu rozširovať (močenie, nechutenstvo, deštruktívne správanie, atď.) a môžu vznikať aj klinické stavy (tráviace problémy, urologické diagnózy, atď.).
Liečba et - epimeletickej deviácie, ktorá je už rozvinutá, nie je jednoduchá, keďže okrem terapeuta je nepostrádateľná spolupráca členov rodiny. Psychologicky problém sa v tomto prípade javí ako fakt, že členovia rodiny, ktorí svojou citovou, ale aj chovateľskou príčinnosťou spôsobili daný stav, sa poradensky budú ťažko riadiť terapeutickými inštrukciami, keďže liečebný program zahŕňa systematické reštriktívne techniky. Preto je nutný kontakt s terapeutom, ktorý doporučí behaviorálnu terapiu, kombinovanú s psychofarmakoterapiou.
Autor: MVDr. Anton HVOZDÍK, CSc.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
