Priemer oboch mincí je rovnaký, grajciar je razený z bronzu, desaťgrajciare sa razili z niklu. Na averze je jahodový trs s dvoma plodmi umiestnený vo vnútornom perlovci. Medzi vonkajším a vnútorným perlovcom je umiestnený opis. Na reverze dominuje označenie hodnoty, námety sú rovnaké. Na ďalšej snímke je papierová poukážka, ktorá sa vyznačuje typickým riešením núdzoviek z druhej polovice devätnásteho storočia. Na strane rubu je pečiatka prešovského spotrebného spolku. Spotrebný spolok sa snažil pre svojich členov získať pôžičky, aby mohli ľahšie obstáť v konkurenčnom boji.
Ku histórii Prešova sa viažu aj medaile, zaujímavejšie sú tie staršie. Medzi najstaršie patrí medaila, ktorá bola vydaná pri príležitosti zjazdu lekárov a prírodovedcov v roku 1846. Medaily sú razené zo striebra a bronzu. Ďalšia medailu razili v roku 1867 pri príležitosti 200. výročia založenia "Starého kolégia". Udeľovali ju zaslúžilým členom, ktorí sa pričinili k rozvoju tejto inštitúcie. Zo zberateľského hľadiska je zaujímavá medaila s portrétom Andreja Vandráka. Medailu s portrétom profesora, vedca a filozofa vyrazili v roku 1883, razila sa pri príležitosti päťdesiatročného pôsobenia v kolégiu. Za svoju celoživotnú prácu ako 74. ročný dostal v roku 1881 mu udelili rád Františka Jozefa v rytierskom stupni.
Núdzovky a medaile patria do menej prebádanej oblasti. Napriek tomu sú medzi zberateľmi menej rozšírené, objavujú sa stále častejšie. Medzi najstaršie mince razené v Prešove patrí blokádna minca takzvaná EPER/BLOC. Razila sa v Prešove a do obehu sa dostala v roku 1704. Núdzové platidlo dal raziť generál Do Wilson, v tom čase v službách cisára Leopolda I. Mincovňu zriadil Do Wilson pravdepodobne preto, lebo košická mincovňa bola obsadená povstaleckými vojakmi. Núdzovky majú väčšinou miestny charakter. Preto je táto problematika náročná. Zbieraniu núdzoviek sa venujú iba skúsenejší zberatelia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.