prudkého toku rieky. V posledných rokoch sú na týchto miestach budované malé vodné elektrárne miestneho významu. Veľakrát sa najmä v lete stáva, že užívateľ elektrárne berie pre svoje turbíny viac vody, ako by malo pretekať starým korytom potoka, alebo rieky. Samozrejme, na to doplácajú ryby a rybári.
Voda pod haťami je prudká, spevnená a jej sila siaha až ku samému dnu, kde vytvára hlboké výmole - tône, ktoré sú výborným stanovišťom pre ryby. Pod haťami nájdeme ryby prakticky po celý rok, pretože ryby tam nachádzajú úkryty a stály prísun potravy.
Na pstruhových vodách, v hlbokých tôňach hľadáme veľkých pstruhov - samotárov, ktorí si svoj rajón starostlivo strážia. V miestach tzv. "zrkadiel" a na konci prúdov skôr nájdeme pstruhov menších a lipňov.
Charakter vody na mimopstruhovej rieke pod haťou býva trochu odlišný. V tom prípade záleží na tom, o akú veľkú rieku sa jedná a v akom type krajiny sa nachádza. Ak rieka preteká územím s piesčitým podložím, bude jej dno piesčité až štrkovité a v tom prípade sa tu bude najviac dariť mrene, podustve, plotici. Určite sa tu dá stretnúť s úhorom, zubáčom, mieňom a jalcom. Naopak, rieka s charakterom dna mäkkým, tvoreným piesčitými a bahnitými nánosmi, bude skôr vyhovovať pleskáčom, kaprom, červeniciam, úhorom, šťukám a podobne. Samozrejme, každý druh ryby si nájde svoje stanovište v rôznych vzdialenostiach od prudkého úseku toku pod haťou, a to opäť záleží na ročnom období a klimatických podmienkach. Vo veľmi teplých, letných dňoch sa všetky druhy rýb sťahujú bližšie ku kyslíku, bližšie k hati a naopak, pri dažďoch a zdvihnutej hladine potom vyhľadávajú rôzne zákutia a tlačia sa čo najviac k brehom rieky.
Ryby v takomto prostredí môžeme loviť niekoľkými spôsobmi. Napríklad mrenu môžeme loviť náčiním na položenú, ale aj na plávanú.
Autor: stg
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
