však museli kompenzovať zaraďovaním ťažkých súprav, ktoré ťahali dve lokomotívy. Zrodila sa teda myšlienka vyrábať zdvojené motorové lokomotívy, ktoré by boli natrvalo spojené. Železničiari takýmto vozidlám často hovoria dvojčatá, či dvojičky.
Medzi priekopníkov týchto typov patrila sovietska povojnová lokomotíva označená ako TG 102 (na snímke). Písmeno G bolo odvodené od slova gidravličeskaja, čo prezrádza hydraulický prenos výkonu. Séria nadväzovala na lokomotívy TE 2 a TE 3 s elektrickým prenosom výkonu, ktoré sa začali používať hneď po druhej svetovej vojne. TE 3 sa celkovým výkonom 2 940 kW vtedy zaradila medzi najsilnejšie motorové lokomotívy na svete. Z elektrického generátora sa viedol jednosmerný prúd do dvanástich trakčných motorov. V každom podvozku sa nachádzali tri a každý z nich pripadal na jedno dvojkoliesie s priemerom 1 050 mm. Vozidlá boli dlhé 34 metrov a hmotnosť sa približovala k hranici 250 ton, čo predstavovalo na jednu os 21 ton. Využitie si našli vo vlakoch jazdiacich do rýchlosti 100 km/h.
Modely zdvojených motorových lokomotív sa na tratiach modelárov neobjavujú často. Príčina je ukrytá v obtiažnom prekonávaní oblúkov, ktoré sú zväčša veľmi ostré. Aj napriek tomu sa niekoľkým výrobcom podarilo vyprodukovať modely znesúce i prísnejšie kritériá.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
