najbližší lejak. "Zhruba pred mesiacom pracovníci sninského Stavomontu opravovali tie časti sedlovej i plochej strechy, kde predpokladali, že by mohol spočívať problém. Najhoršie je, že nikto nevie povedať, kde presne treba hľadať chybu, ktorá nám narobila už toľko problémov. Všetci sme z toho nešťastní", komentuje situáciu Ing. Anton Sabo, vedúci odboru výstavby mestského úradu. Podľa neho investíciu za približne 800-tisíc korún preverí najbližší leják. Rovnaký názor má aj vedenie múzea.
"S obavami očakávame prvý väčší dážď. Už si ani neviem predstaviť, čo bude, keby začalo znovu zatekať. Nielenže vysoká vlhkosť vzduchu nerobí dobre exponátom, ale ako vysvetlíme návštevníkom múzea tie permanentne rozostavané vedrá na zachytávanie kvapkajúcej vody", kladie si rečnícku otázku Mgr. Valika Maďarová, riaditeľka múzea.
Podľa Ing. A. Sabu, hlavným problémom je nie veľmi šťastné architektonické riešenie strechy budovy. Všetka voda z veľkej šikmej plochy je zvedená do malého priestoru plochej časti strechy. A tam kdesi problém začína i končí. Najoptimálnejším riešením by určite bola nová strecha, avšak odkiaľ vezme mesto ako Medzilaborce 4 5 miliónov korún na takúto investíciu? Od roku 1999, keď priam havarijný stav strechy si vyžiadal jej prvú rekonštrukciu, opravy pohltili spolu okolo 1, 7 milióna korún. Pred tromi rokmi to bolo 700-tisíc, pred mesiacom už spomínaných približne 800-tisíc korún.
Múzeum A. Warhola, jediné svojho druhu v Európe a po Pittsburgu druhé na svete, nemá v Medzilaborciach vlastnú budovu, ale je v podnájme mesta, v priestoroch, ktoré boli kedysi projektované ako združené kultúrno-obchodné centrum. Spomínaná plochá časť strechy na objekte je poplatná nepochopiteľnej filozofii socialistických architektov, ktorí túto "módu" presadili aj do podhorských a horských oblastí Slovenska.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
