zastupoval našu krajinu ako hlavný vyjednávač pri rokovaniach s Maďarmi o účinkoch ich krajanského zákona.
Tento rodák zo Svitu absolvoval odbor medzinárodné právo na košickej UPJŠ. Má tri deti vo veku od 12 po 20 rokov a v diplomatických službách pôsobil od roku 1986. Tesne pred revolúciou odišiel do Indie, kde bol najskôr tlačovým atašé veľvyslanectva ČSFR a neskôr slovenský chargé d°affaires. V roku 1994 sa stal riaditeľom tlačového odboru MZV SR a do svojho menovania za štátneho tajomníka pracoval aj v podniku zahraničného obchodu Omnia. Považuje sa za síce za pracovitého a skromného človeka, ale na druhej strane tvrdí, že ako každý, je aj on prirodzene lenivý.
"Niekedy upadám do letargie, lebo si uvedomím, že v ten deň som chcel urobiť viac, než sa mi v skutočnosti podarilo. No zas si povedzme, nikto nie je dokonalý. A to už radšej ani nehovorím, že som často nedochvíľny a pohodlný."
Doma si najviac potrpí na to, aby nebol neporiadok. Keď majú deti v izbe porozhadzované veci, beda im.
"Priznávam, niekedy na nich poriadne nakričím. O tom by vám moji potomkovia vedeli dosť dlho porozprávať..."
Naštvať ho dokáže aj neserióznosť partnerov, s ktorými sa na niečom dohodne a oni to potom nesplnia. Takisto nevšímavosť k tomu, čo vraj dobre mieni a pokrytectvo.
"To je vlastnosť, ktorú ani pri najlepšej vôli nie som schopný zniesť a tolerovať. Žiaľ, takíto pokrytci sa vyskytujú aj medzi politikmi a diplomatmi."
Na čítanie kníh mu síce príliš veľa času kvôli pracovnému vyťaženiu nezostáva, ale predčasom urobil radikálnu zmenu. Chcel totiž presvedčiť najmladšieho syna, aby začal čítať knihy, lebo väčšinu času trávil pri počítačoch a televízii. Začal mu čítať Harryho Pottera, pričom táto kniha sa okamžite stala srdcovkou aj štátneho tajomníka.
Priznáva, že je asi lepším diplomatom ako kuchárom. Maximálne zvládne varenie čaju, príp. ešte nejaké ďalšie jednoduché záležitosti. Do tých zložitejších sa nepúšťa, lebo šéfkuchárom je u Chlebovcov jednoznačne manželka Ľubica.
"Vie pripraviť mnoho skvelých a veľmi chutných jedál. Z toho, čo nám navarí, zjem všetko, pri nej nie som vôbec prieberčivý. No najradšej mám tradičnú slovenskú kuchyňu ako napríklad bryndzové halušky. V Mongolsku som si raz dal aj nejakú miestnu špecialitu zo surového mäsa, no radšej som sa nepýtal, z akého zvieraťa to bolo."
Rád si vypije kvalitné červené víno. Pivo si dá maximálne dvakrát do roka. Ako skonštatoval, slovenskí výrobcovia by pri jeho pivnom smäde skrachovali. Ale raz v lete predsa len urobí výnimku.
"Vtedy sa väčšinou vyberieme s najstarším synom do blízkej krčmy a dáme si u nás v dedine jedno čapované. V posledných rokoch sa však alkoholu dosť vyhýbam, a aj keď som na nejakých recepciách alebo prijatiach, v pití som veľmi striedmy. Podľa mňa by mal každý muž za mlada prejsť tým obdobím, keď si dá viac, ako je schopný zniesť, aby potom s odstupom času vedel zhodnotiť, či to za to stojí alebo nie."
V prípade J. Chleba sa toto obdobie viaže ešte do vysokoškolských čias, keď sa na niektoré večery ráno nepamätal. "To však už je dávno za nami..," dodatočne si spomína.
Ako štátny tajomník má zo zákona možnosť používať služobné autíčko, ktorým je Hyunday Sonata. Doma sa spolu s rodinou vozia na vlastnom Formanovi. Autá však rozhodne nepatria medzi veci, na ktoré by vedel minúť veľkú sumu peňazí.
"Z posledných modelov sa mi páči Peugot 307, takže aj keby som mal neobmedzené množstvo peňazí, kúpil by som si asi tento voz za zhruba pol milióna. To je maximálna suma, ktorú by som bol ochotný dať za auto. Určite by som netipoval ako jeden môj kolega, no takisto by som si od nikoho nepožičiaval. U áut platí axióma, že jeden deň si kúpite nové, no na druhý deň je už vďaka amortizácii o 40 000 Sk lacnejšie..."
V dedinke Miloslavov, ktorá sa rozprestiera na juhovýchodnom okraji Bratislavy, momentálne stavajú rodinný dom. Táto náročná investícia v hodnote tri milióny Sk doslova zruinovala ich rozpočet. Na dovolenky v posledných rokoch Chlebovci ani len nepomyslia, keďže všetok voľný čas venujú práve domčeku v Miloslavove.
"Uviazali sme si na krk chomút, keď sme sa pustili do jeho stavby. Preinvestovali sme naň všetky úspory, a tak sa teraz uskromňujeme. Minulý rok sme išli ku rodičom a na termálne kúpalisko do Štúrova."
Veľmi rád by sa pozrel na súostrovie Maledivy v Indickom oceáne, najďalej zatiaľ bol na Filipínach. Ľutuje, že aj keď už pochodil nejednu exotickú krajinu, príliš veľa si v nich neužil.
"Všetko to boli pracovné cesty, preto spoznáme najmä hotely, letiská, v najlepšom prípade centrá miest. Len niekedy sa v programe vyskytne 1-2 voľné hodiny. Vtedy väčšinou sa idem pozrieť na nejakú kultúrnu pamiatku alebo poprechádzam sa po miestnom trhovisku."
Najviac peňazí míňa na oblečenie, iné výdavky v podstate ani neregistruje. Keď si kupuje obleky, snaží sa nájsť rozumný kompromis medzi kvalitou a cenou.
Doma majú psíka, keď má trochu voľného času, snaží sa ho cvičiť. Kondičku behať s ním a niekedy aj za ním určite má, veď v minulosti hrával futbal za Chemosvit Svit i košické VSS a pravidelne aj lyžoval. Najviac pozornosti však venuje rodine. Ako nám na záver povedal, chce, aby zo všetkých jeho detí vyrástli dobrí ľudia a vedeli sa ku každému problému v živote postaviť z tej správnej strany.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
