teda o rozdelení necelých 130 mld. Sk z privatizácie SPP. Plus o rizikách samotného rozpočtu, ktoré boli odhadnuté, ministerstvom financií i nezávislými expertmi, vo výške cca 25 mld. Sk.
Výsledok nie je katastrofou, no zostal veľmi vzdialený od optimálneho riešenia. V súboji rozumu a predvolebno-populistických chutí sa zrodila taká horšia remíza, ktorá - slovníkom Ligy majstrov - pred odvetou nič nerieši. Tou "odvetou" je dlhodobá rovnováha verejných financií a stabilita makroekonomického prostredia. Veci môžu ešte vypáliť všelijak - záleží od ďalšieho vývoja.
Čo sa týka zdrojov z SPP, tak - s istým zjednodušením - sa dá povedať, že deväť desatín sa využije múdro a jednu desatinu prepijeme. Čiže konkrétne: Na dôchodkovú reformu a štátny dlh pôjde dokopy 115 mld., a zvyšných cca 10 mld. dole hrdlom. (Vtipné, ale nie veselé, je, že vďaka posilňovaniu koruny sa kúpna cena 2,7 mld. USD po prepočítaní na Sk od podpisu zmluvy už scvrkla.) Keďže sa valia voľby a videli sme hrozné rozhadzovanie v Maďarsku i Česku, pomer 9:1 sa nezdá kritický. Ale len do chvíle, kým si ten obrovský balík nepredstavíme (ak sa dá) a neuvedomíme, že naše možnosti ani neumožňujú také závratné míňanie, ako u susedov, ktorým robí perinu rádovo vyšší dlhodobý prílev zahraničných investícií.
Oddĺženie zdravotníctva (3,8 mld.) i splácanie starých dlhov železníc (3 mld.) je totiž to povestné plátanie dier, ktoré nemá zmysel zasypávať dovtedy, kým sa nevytvoria garancie, že je to posledná transfúzia. Nič takého nie je v dohľade, obe dotácie prinesú iba jediný efekt - chorý sektor sa nadýchne a na tri mesiace prestane zavýjať. Tým sa zásadné riešenie oddiali, čo bude stáť ďalšie miliardy. Toto je hrozná nezodpovednosť politikov. Rovnako tak aj 4 miliardy ako úhrada nákladov za plynofikáciu obcí. Nikto by nezahynul, keby ich nedostali, všetky by prežili.
Napriek všetkému: Podobne si počínajú všetky vlády v Európe. A, treba korektne povedať, mnohé ešte aj horšie. Politici si vždy dovolia iba toľko, koľko im dovolia voliči. Nevidieť naozaj jediný dôvod, prečo by práve táto garnitúra, päť mesiacov pred voľbami, s mizernými preferenciami a šiestimi ministrami SDĽ, mala byť vzorom šetrnosti.
To treba zohľadniť najmä v súvislosti s nakladaním s rizikami rozpočtu. Tu vláda neurobila fakticky nič, azda okrem toho, že deficit ešte nezvýšila schválením tzv. rozvojových projektov, na ktoré už mala prijaté vlastné uznesenia (hoci by boli financované z privatizačných zdrojov, podľa metodiky by dvíhali schodok). Analytikov najmä prekvapilo, že sa nerozhodlo ani o viazaní výdavkov v rezortoch. To je najmenej bolestivé a absolútne štandardné opatrenie, ktoré ešte nie je žiadnym škrtením, iba snahou neprepáliť tempo. V predvolebnom roku a u odchádzajúcich ministrov totiž môže hroziť, že si povedia "však ten posledný kvartál pánboh zaplatí".
Zákulisné boje museli byť obrovské. Ministerstvo kultúry vydalo dokonca cez agentúry varovanie, že "ostro protestuje proti zámeru ministerstva financií (...), lebo nezohľadňuje ani zákonné nároky na platy". Veru sa hneď tak nevidí, aby sa pred verejnosťou mlátili rezorty tej istej vlády... Holt, keď ide o platy... Len nie je jasné, ako môže viazanie prostriedkov tie mzdy ohroziť; to na kultúre "berú" štvrťročne vopred?!
Doslova škandalózne je, že Koncoš nemusí vrátiť ani miliardu z fondu trhovej regulácie, ktorú si vyžobral ešte pred dvoma rokmi na "sucho", ktoré potom ani nebolo. Takisto (je to už ale železnou tradíciou) nemusia vrátiť požičané prostriedky ani zdravotné poisťovne; ktorý blázon by od nich aj pýtal, keď druhou rukou - viď vyššie - sa do nich nalievajú ďalšie miliardy. Summa summarum, rozpočtových rizík sa vláda zbavila vynaliezavo. V prvom kroku sa povedalo, že boli zle spočítané a v skutočnosti sú o 8 miliárd nižšie, než Hajnovič na prvý pokus zrátal. A v kroku druhom sa prišlo na prevratnú novinku - zlepšiť treba výber daní. Takže do terča trafil paradoxne Mikloš, ktorý riešenie zhodnotil ako "signálne". Po slovensky - nič sa neobmedzilo, len ministri dostali bu-bu-bu, že sa majú správať striedmejšie.
Hrozba 20 miliárd neplánovaného (nad rozpočtových 38) schodku teda nepominula. Katastrofa sa nedeje preto, lebo keby sa nepriaznivé trendy neotočili, ešte vždy je možné takéto krízové zasadanie zopakovať. Pričom najpodstatnejšie je, že delenie peňazí z SPP nevypálilo tragicky. Teda až na "maličkosť" - musí ho ešte schváliť parlament.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
