najvýraznejšieho úspechu vo svojej doterajšej histórii. Tento dôležitý míľnik sa však nerodil ľahko, o jeho prvotné naplnenie sa najprv pokúšal Vladimír Danove, ktorého pred posledným duelom základnej časti vystriedal mladučký, no o to ambicióznejší Michal Lukačin (na snímke). Práve tento trénersky elév dokázal so Zekonom postúpiť do medzinárodnej súťaže hádzanárok, čo bola zároveň výborná téma na nasledujúci rozhovor.

Ako znie váš hodnotiaci sumár k ostatnej extraligovej sezóne?

"Jednoznačne pozitívne. K družstvu som prišiel ešte počas základnej časti ako asistent trénera Danoveho, ktorého som neskôr v trénerskej funkcii vystriedal. Rozhodujúcim jazýčkom na postupových váhach boli súboje v play-off, na ktoré sme sa veľmi zodpovedne pripravovali. Nazdávam sa, že vzhľadom na dosiahnutý cieľ, môžme aj túto časť sezóny hodnotiť v superlatívoch. Nielen z pohľadu postupu do WHIl, ale aj z hľadiska hry, ktorá postupom času gradovala. Teraz je určite na inej, lepšej úrovni ako trebárs pred polrokom. Naše výsledky hovoria za všetko."

Sprvoti to však vo štvrťfinále proti Chirane Bratislava až tak ružovo nevyzeralo, súhlasíte?

"Je to tak. Treba si však uvedomiť, že sme narazili na neskoršieho finalistu, ktorý mal takmer celú základnú zostavu v reprezentácii. Ako neúspech to teda nedefinujem. V tom čase sme ešte neboli v takom hernom štádiu, v akom sme teraz. Už vtedy sme však v Bratislave naznačili nárast výkonnosti."

Vaša trénerska anabáza mala však hneď niekoľko zakopnutí. Spomenieme len posledný zápas základnej časti proti Zlatnej, tretí štvrťfinálový duel v domácom prostredí proti Chirane či tragikomické vystúpenie v Slovenskom pohári proti Slávii Partizánske. Mnohí vás vtedy od trénerskeho kormidla odsúvali. Čo ste vtedy prežívali?

"Prirodzene, bolo mi ťažko. Veril som však, že výsledok našej poctivej práce sa raz musí dostaviť. Nemohol prísť okamžite, lebo všetko chcelo svoj čas. Zápas so Zlatnou, v ktorom sa rozhodovalo o východzej pozícii do play-off, bol špecifický tým, že som bol v pozícii hlavného trénera sotva štyri dni. Mal som teda len veľmi málo možností na zmenu herného štýlu. V nasledujúcom období mal náš herný prejav dosť premenlivú krivku, čo bolo neklamným znakom istého vývoja a progresu. Bol som presvedčený, že zvolená cesta je správna aj za cenu niekoľkých nevydarených vystúpení. Neskorší sled našich úspechov mi dal za pravdu."

Možno vás teda považovať za spasiteľa michalovskej ženskej hádzanej?

"Vôbec by som sa do tejto úlohy nepasoval, hoci ľudia z vedenia klubu sa rozhodli pre mňa a výsledný efekt je pozitívny. Neberiem to tak, že vďaka mne sme postúpili. Bolo to kolektívna práca celého tímu. Pravda, za výsledky som bol zodpovedný ja."

Ako si teda ceníte iniciatívu vedenia klubu, ktoré sa v kritických chvíľach postavilo na vašu stranu? Každý totiž nemal vaše šťastie...

"Jednoznačne si to vážim. Je to určité memento aj pre ostatných mladých ľudí, pracujúcich nielen v športovom odvetví. Je to dôkaz toho, že aj mladí ľudia dokážu veľké veci a že ich netreba kvôli nízkemu veku vopred odsudzovať. Je to riziko, ktoré sa v našom prípade vyplatilo."

Podľa mnohých sa postup podarilo vybojovať najmä vďaka návratu Alžbety Tóthovej. Niežeby hrala v superforme, ale práve po jej príchode sa hra spojkovej formácie stmelila, čo sa priaznivo odzrkadlilo aj na dosiahnutých úspechoch. Čo vy nato?

"Samozrejme, príchod Tóthovej nám veľmi pomohol. Nebol však rozhodujúci, najdôležitejšiu úlohu zohrala sila kolektívu, ktorý si veľmi veril. Už pred súbojmi play-off som vravel, že keď bude "Bebe" trénovať, veľmi rád ju postavím. Bola však dlho zranená, a tak som ju nemohol uprednostniť pred zdravou hráčkou, hoci mi to mnohí odporúčali. Alžbeta preukázala snahu vrátiť sa, nuž som nemohol hráčku jej kvalít ignorovať. Súhlasím s názorom, že jej príchod našu hru oživil."

Na postupe však nesú podiel aj iní, kto sa oň podľa vás ešte pričinil?

"V prvom rade je to dielo hráčok, ony sú realizátorkami mojich pokynov. Udal som im cestu a je veľmi dôležité, že sa s ňou stotožnili. V mnohých prípadoch to najprv nerobili zo stopercentného presvedčenia, ale dokázal som ich presvedčiť o opaku."

Jedna etapa je za vami, čaká vás pôsobenie vo WHIL. Už ste sa nad ním zamýšľali?

"Zmluvu mám podpísanú iba do konca tohto ročníka. Mojim cieľom bolo postúpiť a je samozrejmé, že rád by som družstvo viedol aj v novej medzinárodnej súťaži. To je ale parketa pre iných. V prvom rade potrebujeme v kádri vybudovať ešte väčšiu konkurenciu. Musíme mať takú hráčsku základňu, ktorá herne i výsledkovo obstojí aj v prípade zranení kľúčových hráčok. Nazdávam sa, že práve na tom Zekon "pohorel" v posledných troch sezónach. Vzhľadom na zaužívaný herným systém, musíme káder posilniť o niekoľko kvalitných hráčok. Potrebujeme najmä kvalitnú strednú spojku a ľavé krídlo. Pochopiteľne, vystužiť chceme aj iné posty, pretože náročný program WHIL si vyžaduje široký káder. V súčasnej situácii je však ťažké nájsť na Slovensku hráčku adekvátnu našim požiadavkám a možnostiam. Boli sme sa preto už v Užhorode pozrieť na prípadné posily z Ukrajiny, ale ani to nebude lacný špás. Posilnenie však v každom prípade plánujeme."

Majstrovská sezóna je už za vami, čaká vás ešte vystúpenie v Slovenskom pohári. S akými ambíciami doň vstúpite?

"Radi by sme sa prebojovali do finále, kde by sa podľa papierových predpokladov mala objaviť aj majstrovská Šaľa. Z tohto hľadiska bude pre nás kľúčový semifinálový duel s Interom Bratislava, pretože finalista bude mať automaticky zabezpečenú účasť v pohárovej

Európe. S týmto cieľom do Šale vycestujeme."

Od začiatku sezóny prevzal kormidlo ŠK Zekon Michalovce Vladimír Danove, ktorý predtým priviedol do extraligy Lokomotívu Šurany. V rámci bilancie celej sezóny sme sa rozhodli osloviť aj tohto rodáka z Továrnikov. "Po mojom odvolaní som extraligu sledoval len okrajovo, ale výsledky Zekonu mi neunikli. Vo štvrťfinále som v súbojoch s Chiranou Bratislava očakával päťzápasovú bitku, pretože som predpokladal, že takmer kompletný káder viac potrápi papierového favorita. Konečný postup pre mňa prekvapením nebol, pretože to bola pri nepochybnej sile družstva viac-menej samozrejmosť," povedal Vladimír Danove, ktorý už dva mesiace ujedá z trénerskeho chlebíka v OŠG Trenčín, kde má na starosti tamojšie hádzanárske nádeje. "Aj napriek tomu mi pri oznámení postupu mierne poskočilo srdiečko. Niežeby to bola moja zásluha, lebo tá patrí môjmu nástupcovi, ale predsa som cítil akúsi spoluúčasť," dodal V. Danove.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.