Černobyle. Akcia sa uskutočnila na minútu presne ako osudná havária z 26. apríla 1986, ktorá bola najväčšou tragédiou pri využívaní jadrovej energie na mierové účely.
Položením kytíc kvetov a zapálením sviečok pri pamätníku obetí černobyľskej havárie si uctili aj pamiatku 26 rodákov zo Slavutiča, ktorí zahynuli v prvých týždňoch po katastrofe. Mnohí z nich v Černobyle pracovali ako likvidátori následkov havárie.
Ukrajina registruje 4299 ľudí, ktorí zomreli bezprostredne po nešťastí. Obete tragédie si včera v chráme sv. Michala v Kyjeve uctil aj ukrajinský prezident Leonid Kučma, premiér Anatolij Kinach a ďalší členovia vlády. Bývalý predseda parlamentu Ivan Pľušč vyzval krajiny sveta, aby Ukrajine pomohli zbaviť sa následkov havárie.
Status černobyľského veterána ukrajinská vláda priznala doteraz vyše 90 000 osobám, ktoré boli vystavené radiácii alebo sa podieľali na likvidácii následkov havárie. Chorobou z ožiarenia podľa neoficiálnych údajov trpí asi 170 000 Ukrajincov, medzi nimi sú aj deti narodené až po havárii.
Aj keď je jadrová elektráreň po mohutnej finančnej injekcii - 2,3 miliardy dolárov - od západných krajín od vlani zatvorená, na mieste nešťastia pracuje ešte stále asi 5000 ľudí, z ktorých väčšina sa zapojila po výskumného programu na sledovanie následkov explózie, alebo sa starajú o bezpečnosť objektu.
Od roku 1986 na následky havárie Černobyľa podľa odhadov zomrelo 15 000-30 000 ľudí. V oblastiach zamorených rádioaktívnym prachom žije doteraz asi šesť miliónov ľudí, z toho 2,3 milióna Ukrajincov, 1,8 milióna Rusov a 1,6 milióna Bielorusov, vyplýva zo štatistík OSN. Oblak rádioaktívneho prachu v menšej miere zasiahol aj západnejšie časti Európy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
