nepohyboval tak blízko a tak často, napísal včerajší český denník Mladá fronta Dnes (MfD).
Ak by prezident Václav Havel dostal úlohu sprostredkovateľa, ako sa o tom občas v 90. rokoch hovorilo, dalo by sa povedať, že Praha sa vracia na miesto činu, dodal denník.
Československo ako prvé zasiahlo do diania v roku 1947. Možno vzhľadom na svoje skúsenosti s národnostnými problémami bolo vymenované do komisie OSN, ktorá mala rozhodnúť o budúcnosti britskej Palestíny. Komisia odporučila rozdelenie na dva štáty - židovský a arabský. Vtedajšie Československo sa vzápätí dostalo aj do komisie pre kontrolu rozdelenia a ako jediný štát pôsobilo v oboch grémiách.
MfD pripomína, že aj v ďalších desaťročiach zostalo Československo na Blízkom východe významným hráčom a postupne bolo Židom aj Palestínčanom spojencom aj nepriateľom. Najskôr dodávky československých zbraní značnou mierou pomohli Izraelu ubrániť holú existenciu počas vojny v roku 1948. Zbrane a muníciu dostali Izraelčania z Prahy aj počas prímeria v júni 1948. Legendu však podľa denníka nabúral fakt, že zbrane sa, hoci v menšej miere, predávali aj Sýrii.
Izrael však mal stále prednosť a Praha požičala Izraelčanom aj letisko v Žatci, poskytla lietadlá, vycvičila pilotov, parašutistov a tankistov, teda tie druhy vojsk, ktoré neskôr tvorili chrbticu doteraz neporazenej izraelskej armády. Izraelčania dokonca po vojne hovorili ručným zbraniam "berno" podľa tisícok pušiek vyrobených v Zbrojovke Brno. Denník však pripomína, že zbrane by nedostali, keby k podpore Izraela nedala súhlas Moskva. Tá verila, že nový štát sa stane diaľkovo riadeným trójskym koňom, ktorým bude podrývať rozhodujúci vplyv Británie na Blízkom východe.
Keď však Moskva zistila, že v Tel Avive si na steny fotografie s Leninom vešať nebudú, označila Izrael za dieťa amerického imperializmu a začala podporovať jeho arabských súperov. Aj Československo urobilo obrat a začalo dodávať zbrane Egyptu a ďalším arabským krajinám.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
