(na fotografii), kežmarský rodák, útočník, ktorý spojil svoju kariéru s NHL. Byť v reprezentácii to je však preňho neustále drahokam, ktorý rád brúsi a pýši sa ním. Akonáhle ho oslovili členovia nášho realizačného tímu, či by si znovu obliekol štátny dres, nezaváhal ani na minútku. Čo už, jeho súčasný klub Atlanta Thrashers sa nedostal do play-off a Podtatrancovi zasvietila zelená k tomu, aby mohol štartovať na majstrovstvách sveta vo Švédsku. Ľuba sme zastihli tesne pred odchodom do Škandinávie, bol akurát medzi najbližšími a ako dodal, musel narýchlo stihnúť veľa stretnutí. Pôvodná informácia bola taká, že po prílete do Európy sa nestihne ukázať doma, ale napokon to v chvate dokázal.

"Tešil som sa na rodinu, hoci časť z nej je momentálne už v Amerike," spustil známy legionár. Dôvodom, že napríklad jeho sestra sa zdržiava nateraz v zámorí, je i to, že Bartečko sa hotuje na svadbu. Koncom júna si v St. Louis berie za manželku Američanku Natashu (nemá vraj korene za východnými hranicami, hoci jej krstné meno k tomu zvádza). Poznajú sa viac než dva roky, tak si povedali, že sa oddá navliecť si na prsty obrúčky. "Sme spokojní, tak sme to nechceli odďaľovať. Skôr či neskôr by to aj tak prišlo. Pozval som na obrad niektorých bývalých spoluhráčov z kolektívu Blues, ale neviem, koľkí vlastne prídu vzhľadom na termín po sezóne. Svadba bude taká normálna čo do počtu. Nie na slovenský spôsob, skôr americký."

Nateraz ale nezamestnáva jeho myseľ tento dôležitý krok v živote, na ten bude myslieť intenzívnejšie po skončení šampionátu. Ten vníma ako novú športovú výzvu. Ľuboš bol ohromne sklamaný po olympiáde, ale už zlé pocity pominuli. "Treba sa pripraviť na každé podujatie rovnako vážne, treba ho ale vnímať inak ako olympiádu. Neradno sa vzrušovať tým, ako to dopadlo pod piatimi kruhmi. Ja nastávajúcu akciu beriem tak, že ide o nový turnaj so svojimi pravidlami a špecifikami. Mám nové predsavzatia a minulosť nedávna či dávna nie je teraz podstatná. Čo bolo, bolo, to platí o dobrých i zlých veciach. Myslím si, že všetko bude v pohode. Veď vnímam dobrú atmosféru v tíme i to, že chlapci sú ohromne nabudení, aby dokázali predviesť kvalitný hokej."

Východniar stačil na záver prípravy odohrať jeden duel vo Švajčiarsku, no chcel nastúpiť v oboch meraniach síl. Avšak komplikácie s príletom, aklimatizáciou i so zatúlanou batožinou neveštili nič dobré. Nemalo význam siliť niečo, preto si zahral v próbe iba raz s Petrom Pucherom a Marekom Uramom. Vedel, že to je len cvičné zostavenie útočnej formácie, lebo na MS budú tréneri ťažiť z iných zdrojov. "Aspoň som sa natiahol po päťdňovom výpadku bez ľadu a toto mi pomohlo." Povzdychol si: škoda, že nemohli prísť Mišo Handzuš a Paľo Demitra, obrovskí Ľubošovi parťáci z čias pôsobenia medzi bluesmanmi. Vtedy sa medzi tými Slovákmi vytvorilo značne silné puto prerastajúce bežné hokejové vzťahy. "Som ale rád, že sa obaja dostali do vyraďovacej časti a bojujú tam ako levy. Mne, žiaľ, prvý raz odvtedy, čo som v Amerike, sa mi nepodarilo dosiahnuť na métu play-off."

Vlani bol Bartečko akurát na dovolenke pri mori, keď mu agent zvestoval, že zo St. Louis odchádza preč. Nemá odvtedy obavy vybrať sa zase niekam, aby ho nedajbože nezastihla "jóbovka"? "Na to sa nemožno tak pozerať. Hokej v NHL je plný prekvapení a človek nikdy nevie, čo bude zajtra. Môže sa stať, že podpíšete zmluvu na štyri roky alebo naopak, predajú vás inde. Hokejista sa musí obrniť nesmiernou psychickou výdržou, odolnosťou, nesmie podliehať tlaku z trejdovania, neustáleho balenia si vecí. To je kolotoč, ktorý sa nikdy nezastaví a zosadnúť z neho sa nedá. Ja mám síce v Atlante kontrakt ešte na jednu sezónu, ale to nič neznamená, lebo nie som jasnovidec, aby som predvídal, čo sa udeje neskôr."

Kým St. Louis bol kolektív celkom iného razenia a mal rôznorodú skladbu kádra s poprednými hráčmi, v Atlante našiel slovenský borec odlišné zázemie. Už pred príchodom do Thrashers naznačil, že veľa o tomto klube nevie, lebo bluesmani sa predtým len sporadicky dostali s ním do kontaktu. V predošlom pôsobisku bol navyknutý na spoluprácu Slovákov, po prestupe musel zavše prehltnúť i nepríjemnú slinu. Navyše v úvode sezóny i maródoval po otrase mozgu. Celkove odohral v atlantskom drese 71 zápasov a nastrieľal trinásť gólov, mal štrnásť asistencií. "Neviem to definovať, či mi bolo v minulom ročníku príjemnejšie alebo horšie ako predtým, bolo to hlavne iné. Očakával som, že náš hokej bude rozdielny od toho, na čom bol navyknutý v Blues. Mali sme mladý kolektív, ktorý bol iba tretí rok v NHL. Teda vysoké ambície neboli, ale na druhej strane nepociťoval som také napätie, ak sa dobre nehralo, ako v St. Louis. Trošku mi trvalo, kým som sa rozbehol a naladil sa na rovnakú vlnovú dĺžku ako ostatní. Pohoda však predsa len neskôr prišla, hoci som musel meniť i formáciu, v ktorej som nastupoval. Potom sa moje výkony zdvihli, bol som predsa len častejšie na ľade." Obdobie aklimatizácie bolo nutné preklenúť a neskôr prišli i svetlejšie okamihy. Omladina v Atlante ešte nemala na to, aby atakovala postupovú priečku do vyraďovacej fázy, ale sympatické bolo, že tréneri i manažéri Thrashers sú stále optimisti. Videli, že bez zrelších jednotlivcov mužstvo neposkočí vyššie, preto sa už teraz hovorí o tom, že by mali prísť na rad nákupy niekoľkých osobností. "Aspoň o krok ďalej mienime ísť v nasledujúcichh zápoleniach." Ľuboš nastupoval spravidla s Heatlym, ktorý je spolu s Kovaľčukom údernou silou tímu. "Moja pozícia bola taká, že som mal robiť na koncových hráčov. Teda zostalo mi to isté, ako pri Mišovi či Paľovi v Blues." Sú hokejisti, ktorí žiaria a ďalší, ktorí si musia odrobiť čiernu prácu. Lenže bez nej by žiadna sláva nebola. A Bartečko to vie, je na to predurčený. "Snažím sa spájať ostatných spoluhráčov v útoku, vydolovať puky. Nenárokoval som si byť vedúcou osobnosťou." Prirodzene, fazóna Bules a Thrashers sa nedá porovnávať. Všetko je podmienené kvalitou súpisky. V St. Louis sú zrelí borci, ktorí sú na vyššej úrovni a hra je preto vyspelejšia, účelnejšia. V Atlante prevládala jednoduchosť, nastreľovanie pukov. "Viac sme sa narobili, kým sme puk získali a mali pod kontrolou. Predtým to bolo ľahšie, čo vyplývalo z prehľadu hráčov."

Ak to zaškrípe na ľade, treba si to vydebatovať. Mítingy hráčov a vedenia tímu sa niesli v duchu vyjasňovania si názorov. Nie preto, aby jedna strana zavrhla druhú, ale aby sa zblížili stanoviská. "Dohodli sme sa, potom to už bolo bez problémov." V St. Louis akonáhle sa objavil Pronger či MacInnis, tak ostatní spozorneli. Z nich vyžarovala autorita, rešpekt. V Atlante také čosi neexistovalo vzhľadom na vekovú skladbu. "Teraz som bol viac uvoľnený." Paradoxne vtedy, keď sa vidina play-off definitívne rozplynula, psychika mužstva získala na sile. "Niektorým hráčom končila zmluva a preto bojovali o nový kontrakt. Žiadne zníženie ambícií som nevnímal. Dokonca sa nám hralo lepšie, uvoľnenejšie. Ja som navyše vedel, že pôjdem na šampionát, takže som to vnímal ako istú formu prípravy a udržiavania si výkonnosti. Nepopieram, vyskytli sa i sklamania, ale nikto ich nedal najavo. V Amerike vládne profesionalizmus, nie podliehanie emóciám. Stále sa išlo naplno. Dokázali sme zamotať hlavy i silnejším rivalom, bojovnosťou sme tromfli aj lepšie mužstvá. V žiadnom prípade ale neplatilo to, čo možno u nás, aby favorit súpera trochu podcenil. V NHL si to hokejista nemôže dovoliť," poskytol iste zaujímavé informácie Ľuboš Bartečko.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.