kráse a rozpínavosti, no ani my sme nezaostávali. Aj keď všetci vieme, že Francúzsko je predsa len Francúzsko.
Priznám sa, bolo pre mňa veľmi ťažké vybrať si z tak pestrej a bohatej ponuky, a to ešte nehovorím o hodnotení. Každý z francúzskych artistov bol svojím spôsobom jedinečný.
Hneď v pondelok, po slávnostnom otvorení "Dní francúzskej kultúry 2002" nám priblížil svoje hudobné vnímanie a tvorbu pianista Boyan Zulfikarpasic. A človek by nebol umelcom, keby nekráčal proti prúdu. Tí, ktorí ste na tomto zaujímavom koncerte boli, viete prečo to hovorím. Malú roztržku, ktorá sa divákom vryla do pamäti, môžem komentovať ako "faux-pas" z oboch zúčastnených strán. Ale čo by ste si pomysleli o človeku, ktorý zakazuje klavírnemu majstrovi dotýkať sa klavíra a navyše ho napadne prísť mu to povedať v strede rozohranej skladby?
Počas ďalších dní sme mali možnosť spoznať francúzske kulinárske umenie a ochutnať typické francúzske jedlá. V ich príprave a výslednom efekte súťažili aj naši stredoškoláci. Úroveň jazykových znalostí a vedomostí o samotnom Francúzsku si naša mládež overila v ďalšej zo súťaží.
Ostatní, ktorí nechceli byť skúšaní, si rozširovali obzory v rámci francúzskej literatúry, architektúry alebo filmového umenia. Výstavy fotografií sú naďalej k dispozícii v Slovenskom technickom múzeu a vo Východoslovenskej galérii.
Prekvapujúce bolo obsadenie hľadiska v hre od známeho dramatika B.M. Koltésa prezentovanej po slovensky. Polovicu obecenstva tvorili Francúzi. Napriek "menšej" jazykovej bariére však boli nanajvýš spokojní.
Víkend, ktorý nanešťastie znamenal posledné dva dni z "Dní", sme strávili v uvoľnenej atmosfére (veď aj vstup bol voľný) pri predstaveniach slovenských frankofónnych hercov - amatérov. Paradoxom ostáva, že drvivá väčšina vôbec amatérsky nevystupovala. Víťazom sa stalo divadlo z Michaloviec, ktoré ocenil francúzsky atašé pre kultúru pôsobiaci v Bratislave.
Rýdzim "zrnkom" zlata na záver bolo profesionálne predstavenie dvoch francúzskych umelcov, ktorí na javisku dokázali vzbudiť ilúziu dokonalej symbiózy nielen dvoch živých organizmov, ale všetkých predmetov, ktoré ich obklopovali. Hudobné nadanie Guillauma Mazebroucka v spojení s neuveriteľnou obratnosťou žongléra Philippa Ménarda vyvolalo závideniahodný potlesk publika.
Nezabudnuteľných šesť dní sa nieslo v duchu spevňovania mostov medzi Slovenskom a Francúzskom. Za vynikajúcu organizáciu a spoluprácu s Francúzmi, no najmä za prezentovanie slovenskej kultúry na vysokej úrovni vďačíme každému z členov Francúzskej aliancie.
Ak ste to všetko náhodou nestihli vychutnať, nevešajte hlavu na budúci rok sú tu opäť!
Autor: Ľuba Čurpeková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
