nakoniec radosť. Na jej dosiahnutí ale musíme pracovať dlhšie ako sme zvyknutí.
V týchto čudesných budovách sa menia ľudské nálady priam neľudsky. V jednej sekunde sa môže naša mizerná nálada, ktorá pred chvíľou hraničila s vrchnou hranicou nervového zrútenia, zmeniť ako mávnutím čarovného prútika na pocit podobný obrazu nebeskej záhrady. Tento prútik je tá najstrašnejšia zbraň, no nohužiaľ, len pár vyvolených ho má v rukách.
Pre jednu zo zázračných škatuliek, nachádzajúcej sa na Opatovskej ulici číslo 7 v Košiciach, nie je tajomstvom, že už pekných pár rokov udržiavajú pri živote triedy s rozšírením jazyka nemeckého a jej súčasťou je aj osobnosť, ktorá tento prútik zaručene vlastní. Tomuto jazyku sa venujú osem hodín týždenne a to jednak na hodinách s nemeckou profesorkou a jednak s nemeckým lektorom, ktorí študentov spoločne pripravujú na záverečnú skúšku nemeckého jazyka, v ktorej sa bojuje o KMK diplom. Len ten totiž študentom povoľuje pôsobenie na školách v Nemecku, ktoré by sa rozhodli navštevovať aj v budúcnosti.
V priebehu troch rokov sa na škole vystriedali už traja takýto lektori z dôvodu lepšej pracovenj ponuky z iného mesta. Momentálne sa s lámavou nemčinou študentov trápi najčerstvejší z nich, profesor Georg Klar, ktorý, ako sám hovorí, je s týmto zamestnaním nesmierne spokojný.
Tento pán sa od predošlých nemeckých lektorov líši najviac svojím celkovým prístupom k študentom, svojimi tradíciami a názormi. Jeho hodiny sú uvoľnené, takže sa nikto nemusí klepať pri pohľade na hodinky, ktoré neomylne oznamujú, že ten čas letí neuveriteľne pomaly. Rád sa usmieva a nad menšími nevedomosťami študentov si neláme hlavu.
Ako sa k celej veci vyjadrila jedna z jeho študentiek Eva Birošová?
"Na pánovi Klarovi ma upútal jeho spôsob známkovania. Keďže sa občas riadi podľa známkovania, na ktoré bol zvyknutý v Poľsku, a kedže tam učil na vysokej škole, má trochu iné požiadavky a systém práce ako lektori predtým. Od nemeckej profesorky sa líši predovšektým v systéme práce a priateľským prístupom. Riadi sa heslom: "Škola hrou." Jeho hodiny sú príjemné. Každopádne nám len prospeje, že sa celá hodina odohráva v nemeckej konverzácii."
"Ale ako to všetko asi vníma on?" preletelo mi jedného dňa hlavou. Preto som neváhala ani chvíľu a s nespútaným odhodlaním v očiach, poprosila som ho o zodpovedanie na pár otázok. Vzhľadom na to, že nemal absolútne žiadne námietky, ihneď priateľsky prikývol.
Zatiaľ, čo si vo svojom kabinete pripaľoval cigaretu, začala som sa pýtať.
Prečo ste prijali pracovné miesto mimo Nemecka?
- Áno, prijal som toto miesto, pretože v Nemecku som mal problém nájsť dlhší čas prácu na štátnej škole. Na západnom Nemecku, ako aj na cirkevnej škole, sa mi nepáčilo, a tak som dostal šancu dostať sa do zahraničia. Spočiatku som učil v Poľsku, no keďže podľa zákona som tam mohol ostať iba šesť rokov, odišiel som do Macedónska. Tam ale vtedy vládla dosť napätá situácia, a tak som sa rozhodol odísť na Slovensko.
Ako sa vám Slovensko páči?
- Celkom dobre, aj keď niekedy musím so študentmi bojovať. Už som si zvykol, najviac sa mi páči Hlavná ulica. Myslím, že tá sa páči každému cudzincovi. Prispôsobil som sa.
Čo je tu, na Slovensku, odlišné od Nemecka?
- To je dobrá otázka. Myslím, že rodinný život a vzťahy, tu na Slovensku, sú bezpochyby silnejšie. Mládež okolo 18 - 19 rokov žije ešte s rodičmi s ekonomických dôvodov. Ale zmysel pre politiku, otázky sveta a náboženstvo nie sú u študentov až tak vyvinuté. Vy ste uvoľnenejší, v Nemecku sú študenti stresovaní.
V čom rozlišujete nemeckých žiakov od slovenských?
- V Nemecku máme iný spôsob vyučovania ako tu. Študenti tam musia viac rozmýšľať a byť samostatní, diskutujú o problémoch sveta, čo je veľmi dôležité. Systematické učenie tam nezohráva takú veľkú úlohu, ale tu áno. Keď vám zadám otázku, môžem očakávať skvelú odpoveď, aj keď nie je pripravená.
Ste s prácou študentov spokojní?
- Často nie (smiech). Potom by som nemohol byť dobrým učiteľom. Napríklad v jednej skupine je študentov pomerne málo, okolo päť, a tým príjemnejšie sú potom hodiny. A aj keď prídu ďalší piati, tí lenivejší, je to príjemné takisto. Tak aspoň nemám problémy s disciplínou.
Správajú sa k vám študenti primerane?
- To je rôzne, niekedy som príjemne prekvapený, niekedy nie, najmä keď k vyučovaniu patria mobily, desiaty a coly. Ale mal som už aj horšie skúsenosti, naučil som sa tie malé veci zniesť.
Keby vám teraz ponúkli miesto v Nemecku, prijali by ste ho?
- Len ak by to zamestnanie malo niečo spoločné s dospelými študentmi, ktorí chcú neskôr študovať na univerzite v Nemecku. Ale normálna škola neprichádza do úvahy, cítim sa tu dobre, pretože vidím niečo zo sveta.
Autor: Ivana Cimová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
