novo-vzniknutého stavu môžeme považovať hlavne poslednú vyhlášku Ministerstva školstva o stravovacích zariadeniach. Tá predošlá ešte z čias "zlatého" socializmu, kedy sa dalo spoľahnúť na veľkorysosť súdruhov a na štedré dotácie zo spoločnej štátnej kasy, sa stala v období trhového hospodárstva prekonanou. Neodrážala skutočný stav v školskom stravovaní, no najmä nebola stavaná na situáciu, keď štátna podpora na zabezpečenie stravovania v školách môže poklesnúť. Aj školské jedálne sa tak ako iné subjekty na poli služieb, museli začať správať trhovo. Preto je pochopitelné, že zvýšené náklady na prípravu jednotlivých jedál je nutné zohľadniť v cene stravného. Otázka školského stravovania je bludným kruhom. Pre neustále zvyšujúcu sa cenu obedového lístka, ktorá veľakrát ledva pokrývala skutočný náklad na obed, záujem o stravovanie v školských jedálnach poklesol. Cena za lístok narastá, ale množstvo a častokrát ani kvalita stravy nie. Stravníkov v jedálňach preto ubúda, čo však v konečnom dôsledku znamená variť pre menej osôb, a tým de facto drahšie. Jedným z dôvodov narastajúcej ceny stravného je aj, od 1. apríla platný, zákon o verejnej službe, dotýkajúci sa všetkých zamestnancov pracujúcich v školstve. Jeho výsledkom je úprava platových (tarifných) tried aj u zamestnancov školských jedální smerom nahor, avšak bez dostačujúceho finančného krytia. A tu sa stretávame s ďalším paradoxom. Na jednej strane určite objektívna požiadavka zvýšenia platového ohodnotenia zamestnancov jedálni, ale prečo práve cez peňaženky študentov? Možno odpoveď znova nájsť v princípoch trhovosti? Asi áno! "Ak máš záujem o jedlo daj viac, aj nás to viac stojí ako kedysi" - mohla by znieť odpoveď.

Pani Mária /47/ pracujúca ako kuchárka v jednej zo školských jedálni v Prešove na zvyšovanie cien stravného zareagovala: "Zvyšovanie bolo nevyhnutné. Často sme museli spolu s pani vedúcou rozmýšlať, ako urobiť jedálny lístok tak, aby sa aj študenti najedli a zároveň, aby sme sa zmestili do ceny lístka. Veruže to niekedy bol poriadny problém. Pamätám sa, ešte pred takými 15 rokmi nebol žiaden problém. Štát dával dostatok peňazí a jedáleň bola vždy plná, takmer do "prasknutia". Teraz je to už inak. Mladí sa stravujú po bufetoch a lahôdkach, čo vôbec nie je zdravé. Niekedy sa za pár korún dalo dobre a zdravo najesť tu u nás, teraz je to strašné. Nieto poriadne pre koho variť."

Pavol /19/, ktorý študuje a býva v Prešove zastáva názor: "Na nič potrebné a dobre myslené v tomto štáte nie sú peniaze. Prečo štát nedáva lepšie dotácie na jednotlivých študentov, ktorí sa chcú stravovať v školskej jedálni? Mne osobne je to jedno, lebo keď prídem domov, môžem sa najesť vareného, ale niektorí spolužiaci sú teraz od apríla v zlej situácií. Ten kto je na internáte a je zvyknutý na varenú stravu, musí za obed teraz vyhodiť poriadne peniaze."

Janka /21/, študentka 3. ročníka na FF v Prešove konštatuje: "Ja na obedy nechodievam. Tento rok mi to nejako nevychádza. Mne osobne postačí aj to, čo si kúpim v bufete. Cena lístka je síce vysoká, ale je to aspoň podľa mňa primeraná suma vzhľadom na to, aké sú náklady. No čo už. Musíme si zvyknúť, že ceny len stále rastú. Ale v prípade školských jedálni sa ešte problém riešiť dá celkom hravo. Treba si jedlo nosievať z domu. Stojí vás to menej, jete to, čo máte radi a hlavne viete z čoho a ako ste to urobili. Takmer všetci spolužiaci, ktorí sú na "inťáku" to tak robia."

Monika /18/, bývajúca na internáte v Prešove uvádza: "Je samozrejme, že so zvyšovaním ceny za lístok na obed nesúhlasím. Ale nepomôžem si. Jednoducho budem od našich musieť vypýtať každý mesiac viac peňazí. Aj napriek zvýšenej cene lístka, ešte stále sa mi to oplatí viac, než by som sa stravovala mimo jedálne. Raňajky a večere sa ešte dajú zabezpečiť svojpomocne, no ak by som si mala pripravovať ešte aj obedy, asi by som rovno mohla skončiť školu..."

Robo /20/, ktorý bol kedysi pravidelným stravníkom, konštatuje: "Do apríla som na obedy ešte chodieval, nie síce každý deň, ale ak mi to dovoloval rozvrh, zašiel som si na obed. Teraz však odmietam platiť za nie veľmi extra dobrú stravu také položky. Navyše mám pocit, že za posledný semester tie dávky v jedálňach sú stále menšie a menšie. Asi im to už nevychádzalo, a tak nás trochu kuchárky na porciách 'obťahovali'."

Dotačná politika SR v jednotlivých oblastiach života spoločnosti sa postupom rokov neustále oklieštuje. Na tvárach mnohých ľudí, hlavne z nižších príjmových skupín, to často vyvoláva vrásky, rozhorčenie a sklamanie. Ale zamyslite sa. Je naozaj spravodlivé, keď štát prefinancuje menšinovej skupine študentov náklady na stravné a to bez akejkolvek, napr. sociálnej selekcie, na základe príjmov na rodinu? Asi celkom nie. Sociálna selekcia by bola veľmi zložitým a administratívne náročným postupom, no znamenala by aspoň priblíženie sa k "spravodlivej" dotácii na konkrétneho študenta. Potom by aj lístok zo školskej jedálne mohol byt pre tých "odkázaných" lacnejší.

Autor: Peter Wolský

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.