v Hornom Smokovci, nespomína práve najlepšie. Osudovou sa jej stala kritika, ktorú svojho času adresovala vedeniu liečebne, pretože podľa jej názoru a svedomia, mohli v spomínanom zariadení poskytovať svojim detským pacientom podstatne lepšiu zdravotnú starostlivosť. Od toho obdobia sa podľa vlastných slov Anny Kuchtovej, stretávala len s neporozumením, šikanom a ponižovaním. "Vyvrcholením toho všetkého bolo rok 1985. Vtedajší nadriadený orgán, mi vtedy v súvislosti so spomínanou sťažnosťou, zamietol možnosť vycestovať do Paríža, kde sme chceli s manželom osláviť dvadsiate výročie svadby," hovorí s trpkosťou v hlase Anna Kuchtová.
Nenaplnená cesta prebolela, rovnako tak ako sklamanie z ponovembrového obdobia, do ktorého vkladala nádej v zmenu. "Tá sa žiaľ, nekonala. Vtedajšia najvyššia stranícka úderka, bola v prezliekaní kabátov veľmi rýchla. Tak ako mi strpčovali život dovtedy, tak isto som sa stala terčom ich profesionálnej tyranie i po revolúcii. O pomeroch v liečebni som totiž mojich nadriadených informovala pred aj po novembri 1989. Definitívnym vykúpením preto pre mňa malo byť moje prepustenie z organizačných dôvodov, ktoré navrhol môj vedúci lekár. Iróniou osudu je to, že sa tak udialo od prvého januára 1995, teda na deň presne, dvadsať rokov od môjho nástupu do liečebne. V súvislosti s psychickým nátlakom, ktorý bol na moju osobu sústavne vyvíjaný, som výpoveď podpísala. Dnes to považujem za chybu," konštatuje lekárka.
Vo svojej viere v dovolanie sa spravodlivosti a pochopenia toho, akým spôsobom sa k nej dvadsať rokov správali jej priami nadradení, sa v posledných rokoch obrátila na mnoho verejne známych osôb i inštitúcií. "Žiaľ, všetko s negatívnym účinkom. O mojom šikanovaní nechce nikto ani počuť. Niektorí sa vyjadrili aspoň k môjmu nešťastnému rozviazaniu pracovného pomeru. Iní ani k tomu. A boli takí, ktorým boli moje listy i osobné návštevy ukradnuté," hovorí horko Anna Kuchtová, pričom jej cestu k dovolaniu sa pravdy dláždia desiatky listov.
"Súčasná právna úprava rieši otázky súdnej rehabilitácie, pod ktoré váš prípad nespadá," píše jej v odpovedi ponovembrový podpredseda vlády, Martin Porubjak, ktorému sa snažila, ako prvému, adresovať svoj nešťastný príbeh. Nádej na vyrozumenie však neprišla ani od ďalších mocných tohto štátu. "Všetky oslovené inštitúcie sa vyjadrili len k otázke rozviazania pracovného pomeru. Ich odpovede sa dajú zhrnúť do konštatovania, že riaditeľ zariadenia má právo rozhodnúť o prípadných organizačných zmenách, ktoré vedú v zlepšeniu organizácie práce, a že lehota, v ktorej sa možno proti rozviazaniu pracovného pomeru odvolať je už premlčaná. K môjmu ponižovaniu v práci sa však nechcel vyjadriť nik. Snáď s výnimkou Charty 77 a pána Pavla Hrušovského, ktorý mi napísal: Je mi ľúto, že tí, ktorí trpeli za totality, trpia aj dnes. A tí, za ktorých trpeli, ostávajú nepotrestaní. Žiaľ, mnohé krivdy sa asi nenapravia nikdy," cituje A. Kuchtová slová dnešného predsedu KDH. "Žiaľ, jeho kolegovia Palko, Muránsky, Mikloško, Mikolášik, Rakús a rovnako tak páni Fico a Brňák si nedali ani tú námahu, aby mi odpovedali," dodáva jedným dychom nešťastná lekárka.
Rovnaké stanovisko zaujal k jej prípadu aj Slovenský helsinský výbor, ktorý jej oznámil, že jej spor má súkromný pracovnoprávny charakter. Preto jej odporučili obrátiť sa na súd. "O predchádzajúcom terore voči mne ani slovo. Odmietli sa so mnou ďalej zaoberať. Tak som pochodila aj v prezidentskej kancelárii, kde mi oznámili, že ma nemôžu zaradiť do zoznamu čakateľov na stretnutie s pánom prezidentom Schusterom, pretože som dostatočne jasne neformulovala dôvody, prečo sa s ním vlastne chcem stretnúť. Zvlášť ťažké srdce mám na premiéra Dzurindu, ktorý mi neodpovedal ani po takmer dvoch rokoch a dvoch osobných appeloch, ktoré som iniciovala počas jeho výjazdov pod Tatrami.," hovorí Anna Kuchtová, ktorá nechce nič viac, len radu od mocných tohto štátu, ako prísť k slovku ospravedlnenia za roky zlého zaobchádzania v práci. Doterajšia hŕba došlej a ešte väčšia odoslanej korešpodencie však nasvedčuje tomu, že cesta k obyčajnému "prepáčte" je stále zarúbaná.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
