devätnástom storočí, prispievala súkromná knižnica grófskej rodiny Andrássyovcov, ktorá v roku 1985 obsahovala až 3000 vzácnych zväzkov. Prvú obecnú knižnicu, ktorá už mala ľudovejší ráz, zriadili v Trebišove až v roku 1910 a o tri roky na to vznikla aj putovná knižnica. Vzhľadom na prevahu obyvateľov maďarskej národnosti obe požičiavali len maďarské knihy.
Na lepšie časy svitlo až v roku 1942, kedy školský inšpektor Matej Sabuly vytvoril v priestoroch dnešnej ZUŠ verejnú čitáreň, kde dominovali slovenské knihy a periodiká. Knižničný fond však naďalej zostával skromný, dokonca aj počas Slovenského štátu. Podstatný rozmach knižníc nastal až po II. svetovej vojne, najmä v roku 1952, kedy vznikla aj súčasná trebišovská. Prvou priekopníčkou kníh a čítania v meste bola učiteľka Viktória Čiernohorská. Do roku 1990 existovalo na území Trebišova až 29 knižníc, vrátane podnikových a inštitucionálnych. Len knižnica cukrovaru mala 2300 zväzkov odbornej a 6500 inej literatúry.
Oslavujúca Zemplínska knižnica má v súčasnosti 5 pobočiek na základných školách a jej služby využíva viac ako 4000 čitateľov, ktorí si ročne požičajú 100-tisíc výtlačkov. Každoročne usporadúva takmer dvesto osvetovo-výchovných akcií, ktoré šíria vzdelanosť a kultúru predovšetkým v radoch mladej generácie. Pravdaže, medzičasom sa knižnica stala nielen zásobárňou kníh, ale aj centrom počítačov a internetu. Nároky čitateľov na objem a rýchlosť získania informácií prudko stúpajú a trebišovskí knihovníci budú mať čo robiť, aby dokázali udržať krok s dobou. Bude veľmi podstatné, či novozriadené samosprávy dokážu pokračovať v nastolenom trende. Za celé generácie čitateľov Južného Zemplína želám knižnici veľa zdaru, dostatok čitateľov a obrovský elán do ďalšej náročnej práce.
Autor: Ľudo Visokay, Trebišov
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.