Vpravo i vľavo sa schôdzovalo, "programovalo", demonštratívne predvádzalo i nominovalo. Po sobote a nedeli je zrejmé, že kampaň získava definitívne navrch nad dennou politikou, z čoho sa nevymotáme až do septembra.
Najväčší dojem zanechalo KDH, ktoré profituje z toho, že si vnútorné problémy vyriešilo s predstihom. Navyše má výhodu, že je stmelené aj ideovo, hnutie má akúsi víziu Slovenska, ktorá akútne chýba mnohým iným subjektom. Programová konferencia KDH sa takto svojím vyznením vyčlenila od ostatných udalostí. Bola demonštráciou odhodlania a viery vo vlastné sily, čoho zrejmým prejavom boli "podmienky", ktoré adresovali Hrušovský a spol. svojim budúcim partnerom vo vláde. Oni sa v nej totiž už dnes vidia, čo asi považovali za nutné svetu aj oznámiť. Politický vývoj dáva ich optimizmu v mnohom za pravdu, treba ale povedať, že nedávny patent "tolerančnej zmluvy" ich usvedčoval skôr z odhodlania byť ďalšie štyri roky konsolidovanou opozíciou.
Pretože predstavy KDH o povolebnom usporiadaní okusuje zub času, nemusia sa brať smrteľne vážne. Kým "tolerančný patent" nepriamo hovoril o neprijateľnosti koalície aj so Smerom, tentoraz vylúčili už len HZDS, SNS a PSNS. Novým maximom je ale menšina exkomunistov vo vláde. Do takej, v ktorej budú mať bývalí členovia KSČ väčšinu, KDH nepôjde. Bude zaujímavé konfrontovať tento žilinský výkrik KDH s povolebnou realitou.
Po programovej linke KDH tiež čosi zademonštrovalo - rozorvanosť dvoch prúdov, ktoré píšu jeho ekonomicko-sociálnu doktrínu. Programy "Istota rodinám" a "Lepšia a šťastnejšia budúcnosť mladých ľudí" sú totiž vo filozofickom rozpore s návrhom rovnej dane. Isteže, súdiť "základné pilotné projekty KDH" (Hrušovský) bez hlbšieho naštudovania je neseriózne. Všeobecne sa ale dá povedať jedno: Detské a rodičovské vkladné knižky (dotované štátom), či selektívne daňové úľavy pre mladé rodiny sú v koncepčnom spore s rovnou daňou. Jej zmyslom je totiž - okrem iného - zásadné zjednodušenie odvodového režimu fyzických i právnických subjektov. Daňové zvýhodnenia vybraných skupín a nové štátne dávky systém ale naopak komplikujú.
Udalosťou číslo 2 boli nesporne primárne voľby v SDKÚ. Aj ich (pôvodným) zámerom bolo čosi zademonštrovať - hĺbku a šírku vnútrostraníckej demokracie v subjekte. Dodatočné úpravy stanov smerom k závažnému posilneniu nominačných právomocí prezídia SDKÚ však primárky zbavili obsahu. Zostala iba povrchná obradnosť; voliť sa síce volilo, cca dve tretiny až tri štvrtiny budúcich poslancov strany je však už vopred určených prezídiom, čo vyplýva jednoducho zo súčasných preferencií SDKÚ. Tie zaručujú totiž v tom lepšom prípade mandáty pre prvú pätnástku nominantov, v ktorej figuruje presne päť "víťazov" z primáriek...
Navyše, čo-to pikantného by sa dalo povedať aj k týmto demokraticky zvoleným kandidátom, medzi ktorými sa zvlášť jagavo trbliece meno Romana Vavríka. Po premiére v regionálnych voľbách sa opäť ukázalo, že v prostredí strany, ktorej chýba hodnotový tmel (akým disponuje KDH), sú i vyššie formy vnútornej demokracie k ničomu. Navrch má kariérny princíp a manipulácie záujmových skupín, ktoré sa medzi sebou ruvú v divom zápase. Viď terajší cirkus s Kopčákom v Prešove, či predtým rodeo (Rajnič-Pásztor) v Košiciach, či v Bratislave...
Zaujímavo dopadla aj Republiková rada OKS, ktorá vo všetkej poctivosti (majú ju v hesle) rozhodla o "pripravenosti zúčastniť sa parlamentných volieb 2002". Majú na to plné právo a bola by aj škoda, ba dokonca nezmysel, keby sa rozhodli inak; rozpaky sú iba z toho, že už si vedia predstaviť koalíciu aj s SDKÚ, o ktorej predseda Tatár ešte v decembri vyhlasoval, že veru si spoluprácu predstaviť nevedia, pretože "rozložili pravicu na Slovensku". A nielen to; väčšia obrazotvornosť siaha tak ďaleko, že nevylučujú ani rokovania s ANO, ba dokonca ani s DS, odkiaľ kedysi ušli... Isteže, predvolebné spájanie je jedna vec a život pod spoločnou strechou celkom iná. Manéver ale predsa len spochybňuje ten rys OKS, na ktorom postavili zmysel vlastnej existencie - neuhýbanie v postojoch, neutápanie sa v kompromisoch, principiálnosť. Zajac s Tatárom by iste dokázali nový posun vysvetliť, otázka ale znie, či je na Slovensku ešte niekto, kto ho dokáže aj pochopiť...
Ľavica sa tiež snažila - o programových a spojeneckých stratégiách špekulovali grémiá SDĽ, SDA i SDSS. Podstatne slabšia rezonancia týchto podujatí je známkou málovýznamnosti, do ktorej sa socialistický politický prúd na Slovensku prepadá.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
