len malým ekonomickým prínosom, ale zato ich bude veľa stáť, napísali víkendové vydania nemeckých denníkov Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) a Süddeutsche Zeitung (SZ).
Aj napriek skeptickým vyhliadkam nevidia nemeckí ekonómovia žiadnu inú alternatívu k plánovanému vstupu východoeurópskych krajín do únie. Podľa ich slov dáva rozšírenie EÚ nádej na dlhodobý hospodársky úspech, avšak iba za predpokladu, že sa pod tlakom stúpajúceho prevodu financií urýchli reforma strnulých európskych inštitúcií.
Podľa prezidenta nemeckého Ústavu pre hospodársky výskum v Halle (IWH) Rüdigera Pohla sa už rozširovanie únie z ekonomického hľadiska uskutočnilo otvorením hraníc. Nemeckí ekonómia preto od formálneho prijatia kandidátov do EÚ neočakávajú pre súčasných členov žiadne zásadné efekty hospodárskeho rastu. Na druhej strane dostávajú noví členovia pri ich vstupe do únie práva na prevod financií, ktoré zvyšujú finančnú záťaž starších členov. Vstup nových členov preto podľa Pohla nebude "žiadnym zábavným predstavením".
Vysoké náklady však pribudnú aj samotným kandidátskym krajinám, a to aj vtedy, keď si od subvencií EÚ sľubujú výhody a využívajú asimilačný tlak ako "bič pre reformy vo vlastnej krajine". Náklady na prispôsobenie sa európskej úrovni sa totiž odhadujú na tri až štyri percentá hrubého domáceho produktu (HDP).
Ekonóm súčasne varoval pred spätným účinkom na samotné kandidátske krajiny, keďže podľa európskeho práva by mohli občania kandidátskych krajín využívať v zahraničí napríklad lepšie lekárske zaopatrenie, ktoré by potom musel platiť sociálny systém ich domovských krajín.
Nemeckí ekonómovia vidia skepticky aj šance na rýchle hospodárske sa vyrovnanie kandidátov na stále stúpajúcu európsku úroveň. Kandidátske krajiny sú mnohé roky hospodársky pozadu, čo by v EÚ mohlo zvýšiť tendenciu financovať regionálne kompenzačné programy.
Autor: Frankfurt nad Mohanom/Mníchov (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
