právnička, po zvolení jej muža do prezidentskej funkcie sa vzdala podnikania. Poznali sa na vysokej škole v roku 1978. Majú jedinú dcéru Alexandru. Prvá dáma po boku prezidenta rozhodne neprestala pracovať. Zaoberá sa najmä charitatívnou činnosťou. Založila nadáciu Porozumenie bez bariér a pomáha predovšetkým deťom. V paláci prijíma vlastné stránky v Rokokovom salóniku a vo vedľajšom Bielom zas úraduje jej muž, počujú sa vraj cez steny.

"Páni by sa o seba mali starať rovnako ako o svoje auto," tvrdí Jolanta, ktorá v duchu tejto vety spolu s profesorom Stefanom Zgliczynským napísala užitočnú príručku s názvom "Čo by mal vedieť každý veľký chlapec". Muži sú podľa nej celý život deťmi a zušľachtiť ich život dokážu práve ženy po ich boku. Knihu ilustroval vynikajúci poľský karikaturista Andrzej Mlecko.

Žltý nohavicový kostým a šikmo strihaná vzorovaná blúzka s volánom, ktorú si obliekla pri návšteve Košíc, jej vskutku pristali. So záujmom si pozrela módnu prehliadku v obchodnom dome Tesco. A ostal čas aj na krátky rozhovor. Ten sa krútil najmä okolo módy.

Európske médiá vás považujú za jednu z najelegantnejších dám.

- Novinári sledujú moju garderóbu veľmi pozorne. Všímajú si moje kabelky, topánky. Zaujíma ich, akej sú značky, koľko stáli, najmä v zahraničí. Keď prídem do Paríža, hneď sa objavia fotografie v Paris Match, alebo v Gale. Toho roku sme tam boli s dcérou na plese debutantiek. Organizujú ho pre dievčatá z aristokratických a prezidentských rodín. V záplave svetových značiek nezanikli ani naše poľské šaty. Pôsobili rovnako dobre ako róby od Armaniho, Dolce Gabannu, či Versaceho. Ba naopak, model, ktorý mi ušila moja obľúbená módna návrhárka Eva Linda, mal obrovský ohlas. Využívam vždy príležitosť kreovať a propagovať predovšetkým poľskú módu. Je známe, že množstvo odevných kolekcií popredných svetových značiek šili práve u nás. Ohromne rada sa preto obliekam do modelov poľských návrhárov. Nimi aj obdarúvam. Nejedna prvá dáma nosí poľskú bižutériu, ktorú som jej podarovala počas jej pobytu u nás. Naposledy som darovala kabelku Ľudmile Putinovej. Kabelky majú v zahraničí úspech.

Vždy vás bavila móda?

- Mojim dvom sestrám a mne šila mama. A neskôr, keď som študovala právo, pamätám sa, že som si kupovala módne žurnály a podľa nich som si šila modely. Dokázala som šiť celú noc, aby som ráno mohla prísť do školy v nových šatách. Poľky sa vždy chceli obliekať veľmi dobre. Pravda, kedysi bolo veľmi ťažké kúpiť čokoľvek. Ale napriek tomu, ľudia prichádzajúci spoza hraníc, žasli, že Poľky idú ruka v ruke s módnymi trendmi. Asi preto máme u nás veľa dobrých návrhárok. Nie je umením obliekať sa za drahé peniaze, je umením obliecť sa za málo peňazí, ale pôsobivo.

Necháte si poradiť?

- Často.

A vedeli by ste poradiť aj iným ženám?

- Nazdávam sa, že je treba kupovať veci z vysoko kvalitných materiálov. A každá žena by mala mať v skrini najmenej jeden dobrý klasický kostým, sukňový a možno aj nohavicový. Dá sa nosiť a obmieňať na veľa spôsobov. Závisí to od doplnkov a od momentálneho trendu. A čo je najdôležitejšie? Dáma musí mať veľmi dobrú kabelku a kvalitné topánky. Mnohé ženy rady kupujú lacné handričky, ktoré sú často iba jednorazovou záležitosťou. Kedysi sme v Poľsku hovorili: Nie som taká bohatá, aby som kupovala lacné veci. Táto sa zásada je overená životom.

Koľko teda máte šiat?

- Uf... To by som ťažko zrátala. Mám veľkú garderóbu a našťastie mám veľa priateliek, ktoré šijú špeciálne pre mňa. Takže často nie ja rozhodujem o tom, čo si oblečiem na nejakú udalosť. Kolegyne prídu a navrhnú mi konkrétne šaty. Stáva sa dokonca, že si objednám model na diaľku. Pošlú mi vzorky látok a ja si vyberiem. Majú ma presne zmeranú, takže často šijeme doslova po telefóne.

A čo garderóba pána prezidenta?

- Má niekoľko kvalitných oblekov, košieľ, kravát. Teraz trošku schudol, takže niektoré obleky visia v skrini. Ako železná rezerva.

Veľa žien si lieči boliestky na nákupoch. Poteší vás, keď si niečo pekné kúpite?

- Nákupy sú pre mňa to najťažšie. Najmä vo veľkých obchodných centrách. Chodím s kŕdľom detí prosiacich o autogram alebo foto. Takže je to skôr stres. Najradšej nakupujem na súkromných prázdninách, v zahraničí. Keď sa zvýši čas, potom sa vydám na exkurziu po obchodoch. Najradšej si kupujem klobúky, alebo topánky. Ale mám jednu veľmi dobrú zásadu, nikdy nekupujem na poslednú chvíľu, alebo v strese. Vtedy totiž často kúpime vec, ktorú sme vlastne ani vôbec nepotrebovali.

V čom chodíte najradšej doma?

- V džínsach a športových tričkách. V dome máme totiž nízku teplotu, lebo máme psa, ktorý má už 11 rokov. Je to naša "starká", ktorá si na palácovú teplotu nezvykla. Musíme temperovať okolo 18 stupňov.

Je to zvláštna rasa?

- Promenade hund, teda pouličná rasa. Zo žartu vždy hádame, z koľkých rás vôbec je. Ale je to naša najmilšia rasa. Volá sa Saba. Je štvrtým členom našej rodiny. Odvtedy, ako sme sa odsťahovali do paláca, je z toho chudina nervózna. Od rána je na stráži a každá cudzia osoba prechádzajúca okolo nášho bytu ju dokáže vyrušiť. Niekedy ju musíme zamknúť do izby, alebo vyviesť na prechádzku, aby bol pokoj. Horšie je, keď sa odohrávajú v paláci oficiálne prijatia, pri ktorých sa hrá hymna. Pes za dverami začne vystrájať ako pominutý. Aby sme predišli takýmto situáciám, museli sme urobiť na dverách do nášho apartmánu protihlukové obloženie. K obojstrannému úžitku.

Celý deň obklopená strážcami a cudzími ľuďmi, to musí byť stresujúce. Čo pre vás znamená súkromie?

- Keď vychádzam z nášho bytu, vidím strážcu na svojom stanovisku a potom je už stále okolo nás niekto. Preto si strážime aspoň chvíle, keď sme zavretí za dverami nášho apartmánu. Ten je našim azylom, kde sa utiekame, keď chceme byť v rodinnom kruhu, preč od cudzích pohľadov.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.