akoby tá dvadsiatka medzitým nebola. Dnes už o čosi staršia mládež "naklusala" na koncert aj so svojimi potomkami, nostalgicky pospomínať prišli i dnes už starí rodičia. Hudba tohto speváka, klaviristu, skladateľa, či ak chcete, producenta jednoducho hladí dušu a rovnako príjemný je i samotný autor.

Vašou hudbou žila v osemdesiatych rokoch celá mladá československá generácia. Dnes stojíte pred mladými opäť, v čom sú iní?

"Sú úplne rovnakí, v ničom sa nezmenili, akurát, že fungujú v modernejšej dobe. Práve tak ako naša generácia i súčasná mládež chce prežívať svoj discopríbeh, či lásku s pasáže, žiť nonstop a mať svojich 'pár přátel'. V podstate o tom je život, stále bol a bude a preto sú tie piesne nadčasové."

Ste i vy sám človekom, ktorý žije nonstop, alebo to len odporúčate iným cez svoje skladby?

"Samozrejme, že keď raz o tom spievam, musím sa tým i riadiť. Všetky texty, ktoré interpretujem, sú viac-menej o mne. Textári mi ich písali priamo na telo, keďže ma všetci osobne poznajú."

Šnúra na Slovensku žne samé kladné odozvy, máte za sebou uvedenie svojho vydareného muzikálu Kleopatra, o ktorý prejavili záujem i zo zahraničia. Človeku "zvonku" to pripadá úžasné. Ako by ste vy sám charakterizovali svoje momentálne životné obdobie?

"Úspech je samozrejme krásna vec, ale v živote sa stále za niečo platí, čo neobišlo ani mňa. Nemáte súkromie, nemáte čas na iné činnosti, ktorým by ste sa radi venovali pomimo. Kleopatre som obetoval dva roky svojho života. Teraz, keď sa to konečne rozbehlo, máličko som poľavil, dá sa teda povedať, že momentálne žijem relatívne v pohode. So svojim umeleckým životom som teda spokojný, určite sa nemám na čo sťažovať."

A čo súkromie?

"Aj tam sa to už trošičku lepší. Situácia u nás doma sa pomaly uvoľňuje, nie je natoľko napätá, ako pred časom. Predsa len, postihla nás osudová vec (Michalova mladšia dcéra Michaela nedávno zomrela na leukémiu - pozn. red.), z ktorej sa človek nedostáva tak rýchlo. Práve v tomto neľahkom období mi veľmi pomohla moja práca. V podstate som sa z toho dostal vďaka muzike."

Označujete hudbu za všeliek, myslíte si, že ak by sa ľudia viac oddávali umeniu, boli by odolnejší?

"To sa nedá povedať, závisí to od každého človeka zvlášť. Od jeho povahy, ako rýchlo si vie veci v hlave zrovnať a akým spôsobom zodpovedá na otázku, prečo sa mu to vlastne stalo. Každý chápeme veci okolo seba inak. Niekto si to uvedomí možno do roka, niekto si to svoje bremeno nesie i desaťročie, iný sa s ním nevyrovná možno celý život. To je rôzne. Ja mám možno to šťastie, že si dokážem i negatívne veci vysvetliť pozitívne. Tú pozitivitu musí človek nájsť stále a vo všetkom. Vo všetkom existuje plus i mínus, aby bola vyváženosť, harmónia. Tieto veci sa nám stávajú preto, aby sme boli nútení tú pozitivitu hľadať a mali motiváciu život naplno prežívať. Lebo sú ľudia, ktorí celý svoj život proste zahodia. Jedno napríklad nepochopím. Ako niekto dokáže väčšinu svojho času presedieť v krčme pri poháriku. To by som nedokázal. Bývam kúsok od Prahy, v podstate už na dedine. Tamojšiu krčmičku navštevujú dennodenne tí istí miestni 'štamgasti'. Ja som tam bol raz, či dvakrát pred dvoma rokmi a odvtedy ma tam nik nevidel. Nemá mi to čo ponúknuť, je to pre mňa jednoducho nezaujímavá záležitosť."

Čomu sa potom venujete, keď konečne vyjdete zo štúdia na denné svetlo?

"Som stále medzi ľuďmi z branže. Muzikál, televízia, koncerty. Je to moja práca a zároveň i môj koníček. Celý môj život sa proste točí okolo muziky, je to už raz tak."

Oslovili vás okrem Kleopatry aj nejaké iné "osudové" ženy, ktoré pohli dejinami?

"Samozrejme, je ich množstvo. Mária Terézia, Margaret Thatcher, anglická kráľovná. Z umenia trebárs taká Madonna. Ale nie sú to len ženy, ako by sa mohlo zdať. Vážim si každú osobnosť, ktorá ma dokáže osloviť a musím povedať, že je to stále niekto iný. Tak to má byť. Človek by sa nemal upínať na jednu vec, na živote je krásna jeho možnosť variability."

Keď sme už pri tých dejinách, vyhovuje vám súčasnosť, v ktorej žijete, alebo by ste svoje pôsobisko pokojne preniesli hoci i medzi staroveké egyptské pyramídy?

"Ja si myslím, že v minulom živote som už v Egypte bol a teraz si mám prežiť práve toto. Uvidíme, čo bude ďalej. Verím, že v budúcnosti sa tu ešte v nejakej forme objavím, ale keby som si mal vybrať opäť Egypt, tak určite áno. Ale len pod podmienkou, že by som bol z nejakej zámožnejšej, vznešenejšej rodiny. Pozícia otroka či nevoľníka ma neláka (smiech)."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.